Drakulov hrad v Rumunsku: ktorý z troch je ten pravý?

Tri hrady, jeden Drakula: ktorý je ktorý

Skôr než si zarezervujete ubytovanie, oplatí sa vedieť, čo od ktorého miesta čakať. Slovenské aj české zdroje tieto tri hrady bežne miešajú dohromady a človek potom prejde stovky kilometrov za niečím úplne iným, než si predstavoval. Rozdiel je pritom jednoduchý: jeden hrad je turisticky najvyladenejší, druhý najkrajší a tretí ako jediný patril Vladovi.

Ak máte na Rumunsko len jeden víkend, voľba je jasná: Bran, pretože sa dá pohodlne spojiť s Brašovom. Ak máte týždeň a auto, dá sa zvládnuť Bran aj Poenari v jednom okruhu. Corvín si nechajte na samostatnú cestu, leží v inej časti krajiny.

Hrad Bran: ten, ktorý sa predáva ako Drakulov

Bran stojí zhruba 25 kilometrov juhozápadne od Brašova v Transylvánii a je to najnavštevovanejšia pamiatka celého Rumunska. Postavili ho v roku 1377 Sasi na základe výsady od uhorského kráľa Ľudovíta I. Nešlo o rezidenciu, ale o pevnosť, ktorá strážila priesmyk a bránila postupu Osmanov, a zároveň fungovala ako colnica. Tú funkciu na hrade cítiť dodnes: úzke chodby, strmé schodiská a dvor veľkosti väčšej terasy nevznikli preto, aby tu niekto reprezentoval.

História Branu: od nemeckých rytierov ku kráľovnej Márii

Kamenný hrad z roku 1377 nebol prvou stavbou na tomto mieste. V roku 1211 dostal tunajšie územie darom od uhorského kráľa Ondreja II. Rád nemeckých rytierov, aby chránil Uhorsko pred Kumánmi, a rytieri tu v roku 1212 postavili drevenú pevnosť zvanú Dietrichstein. Dlho nevydržala: okolo roku 1225 boli rytieri z krajiny vyhnaní a ich hrad zanikol.

Až potom prišiel kameň. Listinou z 19. novembra 1377 udelil uhorský kráľ Ľudovít I. Sasom z Kronstadtu, teda dnešného Brašova, výsadu postaviť tu kamenný hrad. Sasi ho platili aj bránili a hrad celé stáročia slúžil ako colnica a ako zátka priesmyku proti osmanskému postupu.

Najzaujímavejšiu kapitolu má však hrad z 20. storočia. Po Trianonskej zmluve z roku 1920 sa Bran stal obľúbeným sídlom rumunskej kráľovnej Márie, ktorá ho dala rozsiahle prestavať a zariadiť. Prestavbu viedol český architekt Karel Zdeněk Líman, takže podoba, ktorú dnes návštevníci obdivujú, je z veľkej časti dielom architekta z našich končín, nie stredovekých staviteľov.

Hrad zdedila Máriina dcéra, princezná Ileana, ktorá v ňom počas druhej svetovej vojny prevádzkovala nemocnicu. V roku 1948 ho komunisti zabavili a v reštitučnom konaní v roku 2006 sa vrátil arcivojvodovi Dominikovi Habsbursko-Lotrinskému, Ileaninmu synovi. 1. júna 2009 ho Habsburgovci otvorili verejnosti ako vôbec prvé súkromné múzeum v krajine, s umeleckými zbierkami a dobovým nábytkom.

A čo Drakula?

Tu treba byť úprimný: historici sa zhodujú, že medzi hradom Bran a Vladom Napichovačom žiadna skutočná väzba neexistuje a rovnako nie je doložené, že by Bram Stoker o tomto hrade vôbec vedel. Spojenie je čisto marketingové a vzniklo preto, že Bran zvonku vyzerá presne tak, ako si Drakulu predstavuje čitateľ románu: silueta na skale, strmé strechy, veže.

Neznamená to, že sa tam nemá chodiť. Bran je pekný hrad so zaujímavou históriou a s výbornou polohou pri Brašove. Len sa naň pozerajte ako na hrad kráľovnej Márie, nie ako na Drakulov brloh, a odídete spokojní. Deti to mimochodom berú opačne, tie si upírsku legendu užijú bez ohľadu na historické fakty.

Praktické informácie k Branu

• Otvorené je celoročne, v letnej sezóne dlhšie ako v zime. Presné otváracie hodiny si overte na oficiálnej stránke hradu, menia sa podľa mesiaca.
• Vstupné sa platí zvlášť za hrad a zvlášť za doplnkové expozície, znížené sadzby majú študenti, seniori a deti. Ceny sa každoročne upravujú, takže si ich overte dopredu.
• Platí sa v lei (RON), Rumunsko nie je v eurozóne. Eurá na vstupenky nespoliehajte, hotovosť v miestnej mene je istota.
• Rady sú hlavný problém. Hrad je vnútri stiesnený, chodí sa úzkymi schodiskami a napoludnie sa postupuje krokom. Príďte hneď po otvorení alebo poslednú hodinu pred zatváraním.
• Pod hradom je trhovisko plné suvenírov s upírskou tematikou. Je to gýč, ale s deťmi to funguje.
• Parkovanie je platené a v sezóne preplnené.

Hrad Corvín v Hunedoare: najefektnejší z tých troch

Corvín stojí v Hunedoare na skale nad riekou a podľa mnohých ľudí je to najpôsobivejší hrad v Rumunsku vôbec. Staval sa v niekoľkých fázach: prvá medzi rokmi 1440 a 1446, druhá medzi 1458 a 1480, ďalšie úpravy pribudli v 17. a 19. storočí. Výstavbu začal na svojom majetku Ján Huňady, sedmohradský vojvoda, ktorého otec panstvo dostal od Žigmunda Luxemburského v roku 1409.

Je to jeden z najväčších hradov v Európe, v goticko-renesančnom štýle s vysokými vežami, cimburím, vnútorným nádvorím a pestrými strechami. Vnútri je Rytierska sála, snemová sála, točité schodisko a veže vrátane poslednej obrannej veže Nebojsa.

Z rodového sídla k romantickej prestavbe

História Corvína je príbeh jednej rodiny, ktorá to dotiahla až k uhorskému trónu. Panstvo dostal v roku 1409 od Žigmunda Luxemburského otec Jána Huňadyho a Ján z neho urobil skutočnú pevnosť. Jeho syn Matej Korvín sa potom stal uhorským kráľom a hrad nesie meno po ňom. Pre slovenského návštevníka je to mimochodom známejšie meno než Drakula: ten istý Matej Korvín, ktorého poznáme z dejepisu aj z povestí, tu vyrastal.

Po vymretí rodu hrad menil majiteľov a postupne chátral. Zásadná bola prestavba v 19. storočí, keď sa objekt opravoval v duchu romantického historizmu. Práve odtiaľ pochádza dnešný rozprávkový vzhľad s pestrými kužeľovými strechami, ktorý sa často mylne považuje za stredoveký. Corvín je teda rovnakou mierou gotická pevnosť aj romantická predstava o tom, ako má hrad vyzerať, a to je súčasť jeho čara.

Väzba na Vlada

Tu je súvislosť silnejšia než pri Brane. Podľa informácií uvádzaných priamo na hrade tu bol Vlad Napichovač väznený Jánom Huňadym, ktorý bol v tom čase vojvodcom a regentom za neplnoletého kráľa. Či to platí v každom detaile, je predmetom sporov historikov, ale je to podstatne bližšie pravde než branský marketing.

Praktickou nevýhodou Corvína je poloha. Hunedoara leží v inej časti Rumunska než Brašov a Bran, takže sa to oboje nedá spojiť do jedného dňa. Kto chce vidieť len jeden hrad a ide mu o vizuálny zážitok, nech ide sem.

Poenari: hrad, kde Vlad naozaj sídlil

Ak vás zaujíma skutočný Vlad III. Napichovač a nie filmový Drakula, toto je tá správna adresa. Poenari je zrúcanina na skalnom ostrohu nad údolím Argeșu, priamo pri ceste Transfagarasan. Vlad ju dal opraviť a používal ju ako jedno zo svojich sídel. Turistickú infraštruktúru tu nehľadajte: parkovisko, pokladňa, schody a hore vietor.

Zásadný je spôsob prístupu: hore vedie betónové schodisko s 1 480 schodmi vstavané do svahu. Výstup zaberie zhruba pol hodiny a je náročný. Hore nenájdete zariadené interiéry ani múzeum, len zvyšky múrov, veží a obrovský výhľad do doliny. Rátajte s poriadnou obuvou a vodou, tieň na schodisku takmer nie je.

História hradu Poenari

Na tomto mieste stála pevnosť už skôr. Začiatkom 13. storočia tu Valasi postavili hrad zvaný Argeș, ktorý však postupne spustol. Poenari v podobe, akú poznáme, vznikol až v polovici 15. storočia.

Kľúčový je rok 1459. Vlad Napichovač pochopil, aký potenciál má druhá pevnosť na strmom skalnom ostrohu, a dal ju opraviť a zosilniť. Prácu však nezadal remeselníkom: použil na ňu zatknuté rodiny valašských bojarov, teda svojich politických protivníkov, a mnohí z nich pri stavbe zahynuli. Poenari sa potom stal jednou z jeho hlavných pevností.

Po Vladovej smrti hrad stratil význam. V prvej polovici 16. storočia bol opustený a v 17. storočí už z neho bola zrúcanina. Zvyšok dokonala príroda: 13. januára 1913 strhol zosuv pôdy vyvolaný zemetrasením časť hradu do rieky pod ním a ďalšie škody priniesli zemetrasenia v rokoch 1940 a 1977. To, čo dnes vidíte hore, je torzo toho, čo tu stálo.

Práve preto je Poenari najlepšou voľbou pre toho, kto hľadá atmosféru. Chodí sem zlomok ľudí v porovnaní s Branom a je odtiaľ cítiť, prečo si toto miesto niekto vybral. Overte si dopredu, či je schodisko otvorené, občas sa zatvára pre medvede v okolí alebo pre opravy.

Kto bol Vlad Napichovač a čo s tým má Drakula

Vlad III., prezývaný Țepeș, teda Napichovač, bol valašský knieža z 15. storočia, ktorý sa preslávil krutými popravami narážaním na kôl a zároveň bojom proti Osmanskej ríši. V Rumunsku ho veľká časť ľudí vníma ako národného hrdinu, nie ako netvora, čo prekvapí každého, kto pricestuje s predstavou z hororov. Nie je to nič exotické: je to podobný typ postavy ako u nás zbojníci, ktorých školský dejepis a ľudová pieseň hodnotia každý inak.

Bram Stoker si v roku 1897 požičal len meno. Prívlastok Drakula, teda syn draka, niesol Vlad po otcovi, členovi Dračieho rádu. Stoker svoju postavu zasadil do Transylvánie, ale s historickým Vladom má jeho gróf spoločné pramálo, a s hradom Bran ešte menej.

Ako sa k hradom dostanete

• Bran: najjednoduchšie z Brašova, odkiaľ chodia pravidelné autobusy a cesta trvá okolo hodiny. Autom je to asi 25 kilometrov. Brašov je zároveň najlepšia základňa na niekoľko dní.
• Corvín: Hunedoara, dostupná vlakom aj autom z Devy alebo zo Sibiu. Rátajte s tým, že je to samostatný výlet.
• Poenari: autom po ceste Transfagarasan zo severnej strany od Curtea de Argeș. Bez auta sa tam prakticky nedostanete a cesta je v zime uzavretá.

A ako sa dostanete do Rumunska zo Slovenska? Najjednoduchšie je to autom cez Maďarsko, hranicu prekročíte pri Arade alebo pri Oradei a odtiaľ pokračujete na Sibiu a do Transylvánie. Kto nechce jazdiť, letí: z Bratislavy aj z Viedne sa dá do Bukurešti doletieť, pre Transylvániu je však praktickejšia Kluž (Cluj-Napoca) alebo Sibiu. Ponuka liniek a dopravcov sa medzi sezónami mení, takže si aktuálne spojenia overte. Z Košíc sa oplatí porovnať aj odlety z Budapešti, ktorá je autom bližšie než bratislavské letisko.

Na mieste tak či tak počítajte s požičaným autom. Vzdialenosti medzi hradmi sú veľké, verejná doprava medzi pamiatkami pomalá a Poenari je bez auta prakticky nedosiahnuteľný. Cesty v Rumunsku sú lepšie, než hovorí ich povesť, ale priemerná rýchlosť je nižšia, než by ste čakali podľa mapy: veľa úsekov vedie cez dediny a za kamiónmi sa dá stáť dlho.

Ďalšie rumunské hrady a zámky, ktoré stoja za zachádzku

Keď už ste v Transylvánii kvôli Drakulovi, je škoda vidieť len jeden hrad. Tieto stoja za odbočku a pri väčšine z nich stretnete zlomok ľudí v porovnaní s Branom.

Zámok Peleš v Sinaii

Úplný opak drsných obranných hradov: novorenesančné letné sídlo rumunských kráľov, stavané v rokoch 1873 až 1914 a slávnostne otvorené v roku 1883. Má vyše 170 miestností a k tomu tridsať kúpeľní. Najzaujímavejšia je však technická stránka. Peleš bol prvý zámok na svete plne napájaný elektrinou z vlastnej elektrárne postavenej priamo na panstve. Leží zhruba 48 kilometrov od Brašova, takže sa dá spojiť s Branom do jedného okruhu.

Pevnosť Fagaraš

Mohutná vodná pevnosť medzi Brašovom a Sibiu, ktorej stavba sa začala roku 1310 na mieste dreveného opevnenia z 12. storočia. Má však aj temnú modernú kapitolu: v roku 1950 z nej komunistický režim urobil väznicu pre politických väzňov. Prešlo ňou zhruba päťtisíc ľudí, mnohí boli mučení a podľa dostupných údajov tu pre podmienky zomrelo 161 väzňov, pričom bývalí väzni uvádzajú vyššie čísla. Po rekonštrukcii medzi rokmi 1965 a 1977 je dnes v pevnosti múzeum.

Rašnovská pevnosť a Dino Parc

Sedliacka pevnosť na kopci medzi Brašovom a Branom, kam chodí zlomok ľudí a odkiaľ je lepší výhľad než z Branu. Priamo pod ňou leží Dino Parc Râșnov, najväčší dinopark v juhovýchodnej Európe, čo je najjednoduchší spôsob, ako z hradného dňa urobiť program aj pre deti.

Jaskyňa Valea Cetății

Sprístupnená jaskyňa kúsok od Rašnova s koncertnou sálou v podzemí, kde sa konajú vystúpenia. Vnútri je okolo desať stupňov po celý rok, takže je to vítaná zastávka v horúcom dni.

Zámok Bánffy v Bonțide

Barokové panské sídlo severne od Kluže, ktorému sa hovorí sedmohradské Versailles. Za komunizmu chátralo a dnes sa postupne obnovuje, takže ho uvidíte v napoly zrúcanom stave. Práve to je jeho čaro.

Zámok Sturdza v Miclăușeni

Novogotické sídlo v Moldavsku na východe krajiny, ktoré vyzerá ako z rozprávky a je mimo hlavných turistických trás. Oplatí sa, ak cestujete naprieč Rumunskom a nechcete sa držať len Transylvánie.

Čo o Drakulovi rozprávajú legendy

Okolo Branu koluje niekoľko príbehov, ktoré sa predávajú ako história, hoci s ňou majú spoločné len meno. Oplatí sa ich poznať, pretože ich budete počuť priamo na mieste od sprievodcov aj od predavačov suvenírov.

• Že tu Vlad väznil alebo býval. Historicky nedoložené. Vlad sa do okolia Branu dostal pri vojenských výpravách, ale hrad nikdy nevlastnil ani na ňom nesídlil.
• Že sem Stoker zasadil dej. Stoker v Transylvánii nikdy nebol a opis hradu v románe sa s Branom nezhoduje. Nie je doložené, že by o ňom vôbec vedel.
• Že sa hrad volal Drakulov odjakživa. Prezývka je marketingová a vznikla v 20. storočí, keď sa ukázalo, ako dobre Bran vyzerá na fotkách.
• Že Vlad pil krv. Upírstvo pridal Stoker. Historickému Vladovi sa vyčítalo narážanie na kôl, nie pitie krvi.

Rumuni sami majú k tejto komercii rozporuplný vzťah: prináša peniaze, ale zatieňuje skutočné dejiny krajiny aj to, že Vlada tu väčšina ľudí vníma ako obrancu pred Osmanmi.

Kde sa ubytovať

Keďže tie tri hrady ležia každý inde, neexistuje jedna univerzálna základňa. Vyberte si podľa toho, kam naozaj chcete.

Brašov: najlepšia voľba pre Bran

Ak idete hlavne kvôli Branu, bývajte v Brašove. Je to pôvabné mesto s Čiernym kostolom a námestím Sfatului, má najlepšiu ponuku ubytovania v celej Transylvánii a na Bran je to odtiaľ zhruba 25 kilometrov. Zároveň odtiaľ dôjdete na Rašnov, do Bucegi aj do Sighișoary, takže je to základňa na tri až štyri dni.

• Historické centrum pre atmosféru a večerný program, ale rátajte s tým, že auto necháte na platenom parkovisku.
• Štvrte pod Tâmpou, kde je pokojnejšie a lacnejšie a do centra sa dá dôjsť pešo.

Bran a okolie: keď chcete byť ráno prví pri pokladni

Priamo v dedine Bran a v susednom Moieciu a Predeale je veľa penziónov a apartmánov. Výhoda je jediná, ale zásadná: pri hrade budete hneď po otvorení, teda skôr než jednodňové zájazdy z Brašova a Bukurešti. Nevýhodou je, že po zatvorení hradu sa dedina vyľudní a program tam prakticky nie je.

Hunedoara a Deva: pre Corvín

Corvín leží v úplne inej časti krajiny, takže ho s Branom nespojíte. Ubytovať sa dá priamo v Hunedoare, kde je ponuka obmedzená, alebo v neďalekej Deve, prípadne si z neho urobiť zastávku na ceste medzi Sibiu a Temešvárom.

Curtea de Argeș a Sibiu: pre Poenari

K Poenari sa chodí po ceste Transfagarasan. Z južnej strany je najbližšou základňou Curtea de Argeș, zo severnej Sibiu, ktoré je zároveň jedným z najkrajších rumunských miest. Kto chce zažiť cestu v pokoji, môže prespať aj pri jazere Bâlea priamo hore, ale rezervovať treba veľmi zavčasu.

Ubytovanie v Brašove, v Brane aj v okolí Transfagarasanu sa dá porovnať na jednej mape cez Stay22. V hlavnej sezóne a okolo Halloweenu rezervujte s predstihom, Bran býva v tom čase vypredaný.

Kedy ísť

• Máj, jún a september sú najlepšie: teplo, otvorené a menší nápor než v hlavnej sezóne.
• Júl a august znamenajú najdlhšie rady na Brane a najdrahšie ubytovanie v Brašove.
• Okolo Halloweenu sa na Brane konajú tematické akcie a je tam extrémne plno. Buď kvôli tomu choďte cielene, alebo sa tomu termínu vyhnite.
• Zima je na Brane pokojná a hrad v snehu vyzerá najlepšie, ale Poenari a Transfagarasan sú nedostupné.

Čo si k tomu pridať

• Brašov s Čiernym kostolom a námestím Sfatului, najlepšia základňa v Transylvánii.
• Rašnov, sedliacka pevnosť po ceste na Bran.
• Sighișoara, opevnené mesto na zozname UNESCO, kde sa Vlad podľa tradície narodil.
• Peleš v Sinaii, novorenesančný zámok, ktorý je opakom drsných hradov a patrí k najkrajším v Európe.
• Sibiu a opevnené saské kostoly v okolí.
• České dediny v Banáte na juhozápade krajiny, kde sa dodnes hovorí po česky a čas sa zastavil pred sto rokmi. Viac v našom sprievodcovi po českých dedinách v Rumunsku.