Kláštor Montserrat: výlet z Barcelony, lanovka a Čierna Madona

Ráno v Barcelone nasadnete na Plaça d’Espanya do vlaku a o hodinu neskôr sa za oknom dvíha skalný hrebeň, ktorý vyzerá ako rad kamenných prstov obalených borovicami. Kláštor Montserrat je benediktínske opátstvo a pútnické miesto 48 km severozápadne od Barcelony a výlet z Barcelony na Montserrat je najobľúbenejší jednodňový výlet z katalánskej metropoly. Nepotrebujete naň auto ani sprievodcu. Zhrnuli sme, čo hľadať v bazilike, ako sa dostanete k Čiernej Madone z Montserratu zvanej La Moreneta, kedy tu spieva chlapčenský zbor Escolania a prečo si naň treba rezervovať miesto, čo sa s opátstvom dialo od roku 1025, kam vedú oba funikulare a ako vyzerá výstup na Sant Jeroni, najvyšší vrchol hory.

Jedna dobrá správa na úvod: v Španielsku sa platí eurom, takže ceny nižšie nemusíte nikam prepočítavať. Berte ich tak, ako sú.

Čo je kláštor Montserrat a prečo je pre Katalánsko taký dôležitý

Hora Montserrat vyzerá, akoby ju niekto vyskladal z obrovských kamenných prstov. Po katalánsky Montserrat znamená „rozrezaná hora“ a to meno sedí: zlepenec, z ktorého je celý masív, zvetrával milióny rokov do veží, kužeľov a hrebeňov, medzi ktorými rastú borovice a kry. Kláštor stojí zhruba v polovici svahu, na rímse, kde by rozumný staviteľ nezaložil ani kôlňu.

Žije tu komunita benediktínskych mníchov, dnes zhruba sedemdesiat. Nie je to teda skanzen, ale fungujúce opátstvo s vlastným rytmom: ranné chvály, omša, vešpery. Návštevníci sa v ňom pohybujú ako hostia, ktorí prišli medzi dvoma bohoslužbami, a na atmosfére to poznať. V jednej chvíli sa okolo vás valí zájazd s dáždnikom, o päť minút neskôr zvon vyženie väčšinu ľudí von a v bazilike zostane ticho, v ktorom počujete vlastné kroky.

Pre Kataláncov je hora s opátstvom viac než kostol. Panna Mária Montserratská je spolupatrónkou Katalánska spolu so svätým Jurajom a kláštor patril po celé 20. storočie k miestam, kde sa katalánska identita držala aj v časoch, keď jej režim neprial. Keď sem dnes príde katalánska rodina pokrstiť dieťa alebo sa vyberie na pešiu púť, nie je to folklór pre turistov.

Ak hľadáte slovenské prirovnanie, najbližšie je Mariánska hora v Levoči alebo Šaštín: pútnické miesto, na ktoré sa chodí pešo a ktoré znamená pre krajinu viac než jednu bohoslužbu. Benediktínske opátstvo tejto veľkosti na Slovensku obdobu nemá, takže tú časť si radšej nechajte prekvapiť.

Výlet z Barcelony na Montserrat: vlakom FGC z Plaça d’Espanya

Celý výlet stojí na jedinej trati. Z Barcelony na Montserrat jazdia vlaky Ferrocarrils de la Generalitat de Catalunya (FGC) po trati Llobregat–Anoia, ktorú v cestovných poriadkoch nájdete pod označením R5 v smere Manresa. Nastupuje sa v podzemnej stanici Plaça d’Espanya, ktorá je oddelená od metra, takže sa riaďte cedulami FGC a nástupišťom v smere Manresa. Nehľadajte tabuľu s nápisom Montserrat, tá tam nie je.

Prevádzkovateľ udáva celkový čas cesty zhruba 90 minút, konkrétne 60 minút vlakom plus 20 minút zubačkou vrátane prestupu. To je však čas od nástupu do vlaku po výstup hore. Pripočítajte si presun metrom, hľadanie správneho nástupišťa a čakanie na spoj, takže na cestu jedným smerom si radšej vyhraďte dve hodiny od dverí ubytovania. Vlaky chodia v hodinovom rytme, čo znie pohodlne, ale znamená to aj to, že keď vám jeden ujde, hodina je preč.

Vlak zastavuje v dvoch rôznych staniciach a podľa toho, kde vystúpite, idete hore iným dopravným prostriedkom:

• Montserrat-Aeri je stanica pod lanovkou. Vystúpite, prejdete k dolnej stanici a o päť minút ste hore.
• Monistrol de Montserrat je stanica o kúsok ďalej, odkiaľ vychádza zubačka Cremallera, teda ozubnicová železnica.

Obe varianty vás vysadia na rovnakom mieste pri kláštere a obe sú správne. Priamo v stanici Plaça d’Espanya funguje aj Montserrat Reception Point, informačné a predajné miesto dopravcu, otvorené podľa oficiálnych stránok denne od 8:00 do 14:00. Kúpite tu kombinované lístky aj spiatočné cestovné a hneď sa opýtate na aktuálnu prevádzku zubačky i lanovky.

Do Barcelony sa dá z Bratislavy aj z Košíc doletieť priamo, no rovnako často sa Slovákom oplatí pozrieť odlety z Viedne, Budapešti alebo Prahy, odkiaľ býva na Barcelonu širší výber. Ubytovanie v Barcelone si hľadajte blízko metra so spojením na Plaça d’Espanya, ranný presun je potom otázka pár minút. Nájsť ubytovanie v Barcelone →

Lanovka Aeri, alebo zubačka? Ceny, kombinované lístky a auto

Najčastejšia otázka celého výletu. Odpoveď znie: záleží na tom, či chcete byť hore čo najrýchlejšie, alebo si posledné kilometre užiť.

Lanovka Aeri de Montserrat visí nad údolím od roku 1930 a jazda trvá päť minút. Kabína sa odlepí od skaly a razom pod vami nie je nič okrem borovíc a rieky. Je to najrýchlejší a najlacnejší spôsob, ako sa dostať hore: jednosmerný lístok od 8,75 €, spiatočný od 12,50 €. Zároveň je to tá varianta, pri ktorej časť ľudí zistí, že výšky neznáša tak dobre, ako si myslela. Kabíny sú menšie, takže sa v špičke čaká na ďalšiu jazdu, a prevádzka je citlivá na počasie. Pri silnom vetre alebo búrke sa obmedzuje a vy stojíte dole s lístkom v ruke.

Zubačka Cremallera de Montserrat, teda ozubnicová železnica, vychádza zo stanice Monistrol de Montserrat, presnejšie z nástupišťa Monistrol-Vila kúsok za mestečkom. Trať meria 5 kilometrov, jazda trvá 15 minút a vláčik prekonáva prevýšenie vyše 550 metrov, v najprudšom mieste so sklonom 15,6 %. Prvý kilometer je bežná trať, ďalej sa súprava zahryzne do ozubnice systému Abt a viditeľne sa nakloní. Prevádzka bola v roku 1957 zastavená a obnovená až v roku 2003, takže vozne sú moderné, presklené a klimatizované. Dnes tu jazdí šesť elektrických súprav, každá pre 200 cestujúcich.

	Zubačka Cremallera	Lanovka Aeri
Nástupná stanica	Monistrol de Montserrat	Montserrat-Aeri
Čas jazdy	15 minút	5 minút
Cena	samostatné cestovné sa mení podľa sezóny, overte na webe dopravcu	jednosmerná od 8,75 €, spiatočná od 12,50 €
Parametre	5 km trate, prevýšenie vyše 550 m, max. sklon 15,6 %	lanová dráha v prevádzke od roku 1930
Kapacita	6 súprav po 200 cestujúcich	menšie kabíny, v špičke sa čaká na ďalšiu jazdu
Komu sadne	rodinám s kočíkom, ľuďom so strachom z výšok, fanúšikom železnice	komu ide o rýchlosť, nízku cenu a výhľad z vtáčej perspektívy

Kombinované lístky Trans Montserrat a Tot Montserrat

Kupovať lístky po jednom sa dá, ale rýchlo sa z toho stane štyri až šesť transakcií za deň. Preto dopravca predáva dva kombinované lístky, ktoré pokrývajú cestu tam aj späť a k tomu služby hore.

Lístok	Cena	Čo je v ňom
Trans Montserrat	od 50 €	metro v Barcelone, vlak FGC, zubačka, funikulare hore, audiovizuálna expozícia a vstup do svätyne
Tot Montserrat	od 71,50 €	všetko z lístka Trans Montserrat, navyše múzeum a obedový bufet

Obe ceny prevádzkovateľ uvádza ako „od“, pretože sa líšia podľa sezóny a podľa toho, čo si vyberiete. Berte ich ako spodnú hranicu, nie ako pevnú sumu. Jednoduché pravidlo: Trans Montserrat dáva zmysel, keď chcete hore využiť aj horské funikulare, Tot Montserrat sa oplatí ľuďom, ktorí idú na celý deň, plánujú múzeum a nechcú riešiť obed. Ak si hore dáte len bagetu z batohu a kláštor si prejdete zvonku, kombinovaný lístok sa vám nevráti.

Autom, autobusom a organizovaným výletom

Autom sa dá vyjsť až hore ku kláštoru, kde je platené parkovisko. V hlavnej sezóne sa však plní dopoludnia, posledné kilometre vedú serpentínami a keď je obsadené, schádzate dole a riešite to znova. Rozumnejšie je nechať auto dole pri stanici v Monistrole, kde je bezplatné parkovisko s 900 miestami, a nahor vyjsť zubačkou.

Autobusové spojenie existuje, ale jeho časy sa menia častejšie než vlakové, takže sa naň nedá stavať celý deň bez overenia u dopravcu. Organizovaný výlet z Barcelony je iný príbeh. Dáva zmysel, ak máte v Barcelone jediný voľný deň, cestujete s niekým, komu robí problém niekoľko prestupov, alebo chcete výlet spojiť s ochutnávkou vína v okolí. Za pohodlie zaplatíte viac než za vlak a stratíte slobodu odísť, kedy chcete. Výlety a zážitky v Barcelone →

Bazilika Santa Maria: čoho si vnútri všímať

Do baziliky sa vchádza cez obdĺžnikové nádvorie zvané Atri, uzavreté z troch strán arkádami. Znie to ako detail, ale je to najlepšie miesto, kde sa na chvíľu zastaviť skôr, než vás dovnútra vtiahne prúd ľudí: pozrieť sa hore na skaly nad strechami a nechať prejsť skupinu, ktorá práve dorazila.

Samotný kostol je v základe neskorogotický a bohato prezdobený v 19. a 20. storočí, pretože po napoleonskom zničení sa musel skladať prakticky nanovo. Loď je jediná, dlhá a tmavá, s bočnými kaplnkami a s klenbou, na ktorú sa oplatí zdvihnúť oči aspoň na chvíľu. Najsilnejší je pohľad dopredu: hlavný oltár, nad ním presklený výklenok a v ňom nasvietená soška, ku ktorej celý priestor smeruje. Je malá, a napriek tomu z nej ide všetko napätie kostola.

Za povšimnutie stoja bočné kaplnky, ktorými väčšina návštevníkov prefrčí cestou k soške, tepané lampy zavesené v osi lode a organ, na ktorý sa tu pri bohoslužbách hrá. A hlavne sa oplatí sadnúť si do lavice a nechať okolo seba tri alebo štyri minúty prejsť prevádzku. Bazilika sa správa ako stanica a katedrála zároveň a ten rozpor je asi jej najúprimnejšia vlastnosť.

Čierna Madona z Montserratu (La Moreneta): prečo je čierna a ako sa k nej dostanete

Kvôli nej sem chodí väčšina ľudí, aj keď by to nahlas povedal málokto. La Moreneta, teda „snedá“ alebo „tmavovláska“, je drevená soška Panny Márie s Ježiškom na kolenách, vysoká 95 cm a datovaná do konca 12. storočia. Sedí na tróne v zlátenom výklenku vysoko nad hlavným oltárom a pravú ruku má vystretú dopredu, s guľou, ktorú drží v dlani.

Malá poznámka k hľadaniu: Čierna Madona z Montserratu nie je jediná svojho druhu. Podobných čiernych madon je po Európe viac, od Čenstochovej cez Prahu až po chorvátsky Primošten, takže ak si o nej niečo dohľadávate, pripíšte k nej vždy Montserrat alebo Španielsko.

História sošky a čo o nej vieme

Socha je románska a vznikla najskôr v katalánskej dielni na sklonku 12. storočia, teda dávno po roku 1025, keď bolo opátstvo založené. Do dnešnej podoby ju však dotvorili stáročia úprav: opakovane sa opravovala, premaľúvala a dopĺňala. Pápež Lev XIII. ju 11. septembra 1881 kanonicky korunoval a Panna Mária Montserratská sa stala spolupatrónkou Katalánska vedľa svätého Juraja, po katalánsky Sant Jordi.

Legenda, ktorú vám hore povie každý sprievodca, kladie nájdenie sošky do jaskyne na svahu pod kláštorom: mali ju tam objaviť pastieri, ktorých ku skale priviedlo svetlo a spev. Historicky to nesedí s datovaním dreva, ale pútnické miesta sa legendami neriadia a jaskyňa Santa Cova je dodnes cieľ samostatnej cesty.

Zázraky: čo je doložené a čo nie

Toto je časť, kde sa oplatí byť opatrný. Montserrat je pútnické miesto, na ktoré sa chodí prosiť a ďakovať, ale overený register zázrakov, aký vedú v Lurdoch, tu neexistuje. Nenájdete zoznam uznaných uzdravení ani cirkevne posúdené prípady, ktoré by sa dali odcitovať.

Doložiteľné je v podstate len troje: legenda o nájdení sošky pastiermi, kanonická korunovácia z 11. septembra 1881 a zvyk návštevníkov dotknúť sa gule, ktorú Madona drží v pravej ruke. Všetko ostatné, čo o zázrakoch na Montserrate kolujú, sú ústne podania a rodinné príbehy pútnikov. Je to živá zbožnosť, nie evidencia.

Prečo vlastne stmavla

Odpoveď je nudnejšia, než by človek čakal, a zároveň zaujímavejšia. Soška pôvodne nebola čierna. Stmavla postupne, buď dlhodobým pôsobením dymu zo sviec, ktoré pred ňou po stáročia horeli, alebo chemickou reakciou a starnutím laku na povrchu dreva. Keď už raz tmavá bola, reštaurátori a remeselníci ju pri ďalších opravách zámerne premaľúvali načierno, naposledy na prelome 19. storočia, pretože čierna tvár sa medzitým stala tým, čo ľudia od Montserratu očakávali.

Inými slovami: tmavá farba začala ako nehoda a skončila ako ochranná známka.

Rad ku camarínu, kde soška sedí

K soške sa nechodí hlavnou loďou, ale bočným vchodom napravo od priečelia. Odtiaľ vedie schodisko a chodba vyzdobená mozaikami a kameňom hore do camarínu, malej komory za oltárom, kde je socha prístupná zozadu. Rad sa plazí pomaly a je to zvláštny zážitok: medzi ľuďmi vo funkčnej bielizni s batohmi stoja ženy s ružencom a školské výlety, všetci potichu, pretože o poschodie nižšie práve prebieha omša.

Hore máte pár sekúnd. Návštevníci sa pri soške dotýkajú gule, ktorú Madona drží v pravej ruke a ktorá jediná vyčnieva z ochranného skla, na okamih sa zastavia a idú ďalej. Potom vás chodba vyvedie na balkón nad loďou, odkiaľ je najlepší pohľad do baziliky v celom komplexe.

Escolania: chlapčenský zbor, kvôli ktorému sa v bazilike nedýcha

Escolania de Montserrat je chlapčenský spevácky zbor, ktorý pri opátstve funguje a patrí k najstarším v Európe. Chlapci tu zároveň žijú a študujú, takže to nie je krúžok, ale internátna škola s hudbou ako hlavným predmetom. Vystúpenie trvá pár minút a stojí za celý výlet.

Spieva sa priamo v bazilike, obvykle Salve Regina a Virolai, čo je hymnus Panny Márie Montserratskej a pre Kataláncov vec, pri ktorej vstávajú. Do lode sa v tej chvíli natlačí toľko ľudí, koľko sa ich zmestí, a keď prvých pár tónov odrazí od klenby, celý ten turistický ruch sa počas sekundy vypne. Počujete detské hlasy a nič iné.

Kedy Escolania spieva

Časy si overte vždy pred cestou, pretože sa menia podľa liturgického kalendára. Aktuálne platí tento rozvrh:

Kedy	Čas	Čo sa spieva
pondelok až piatok	13:00 až 13:15	Salve Regina a Virolai
pondelok až piatok	19:15 až 19:30	po vešperách
nedeľa	11:00 až 12:00	konventná omša
nedeľa	18:45 až 19:30	vešpery

Rezervácia a prázdniny zboru

Rezervácia je nutná. Bez nej sa na všedné Salve Regina a Virolai ani na nedeľnú konventnú omšu spoľahnúť nedá. Rezervuje sa cez web zboru, je to zadarmo, ale kapacita je obmedzená, takže cez víkendy a v špičke sezóny sa miesta rozoberú dopredu. Zariaďte si to ešte doma, nie cestou vo vlaku.

Druhá vec, na ktorej sa dá výlet pokaziť: v roku 2026 má zbor prázdniny od 1. do 26. augusta a vracia sa 27. augusta. Kto plánuje augustovú návštevu kvôli spevu, mal by termín posunúť.

História opátstva: od roku 1025 cez Napoleona k obnove

Pustovníci žili v jaskyniach na svahu dávno predtým, než tu stálo čokoľvek murované. Samotné benediktínske opátstvo Santa Maria de Montserrat vzniklo v roku 1025 a postupne z neho vyrástlo pútnické miesto s vlastnou gravitáciou: v stredoveku sem chodili sprievody z celého Katalánska, opátstvo bohatlo z darov a budovalo si knižnicu aj hudobnú tradíciu, z ktorej neskôr vyrástla Escolania.

Zlom prišiel s vojnou na Pyrenejskom polostrove. Napoleonove vojská kláštor vyplienili a zničili v rokoch 1811 a 1812, mnísi sa rozpŕchli a z komplexu zostali trosky. Krátko nato prišlo ešte rozpustenie reholí v Španielsku, takže sa v opátstve na desiatky rokov prestalo žiť. Väčšina toho, čo dnes na Montserrate vidíte, je preto mladšia, než by stavby napovedali: obnova sa ťahala celým 19. storočím a niektoré časti komplexu sú až z 20. storočia.

Práve preto tu vedľa seba stojí gotické murivo a novodobé prístavby a celok pôsobí skôr ako malé horské mestečko než ako kláštor z jedného kusu. Je tu bazilika, múzeum, ubytovňa pre pútnikov, obchod s likérom a syrmi, reštaurácia aj informačná kancelária. Mnísi žijú v časti, kam sa nechodí.

Funikulare Sant Joan a Santa Cova: dve lanovky priamo pri kláštere

Väčšina návštevníkov netuší, že tým, ako sa dostali hore ku kláštoru, cesta nekončí. Priamo z priestranstva pri opátstve vychádzajú dva funikulare a každý vedie inam. Nemajú nič spoločné s dopravou z Barcelony, sú to horské pozemné lanovky vnútri areálu.

Funikular Sant Joan ide strmo nahor nad kláštor a jeho horná stanica leží podľa prevádzkovateľa takmer v tisíc metroch. Jazda trvá sedem minút a v najprudšom mieste má dráha sklon až 65,5 %, takže sa naozaj sedí ako v kresle zaklonenom dozadu. Horná stanica sa volá Pla de les Taràntules, je pri nej vyhliadková plošina, z ktorej vidíte na strechy opátstva ako z lietadla, a hlavne je to východiskový bod turistických trás všetkých obtiažností vrátane tej na Sant Jeroni. V budove stanice sídli ešte Centre de Natura, malá expozícia o geológii, klíme, rastlinách a zvieratách hory. Kto nechce ísť nikam, vyvezie sa, obíde okruh okolo stanice a vráti sa dole.

Funikular Santa Cova ide naopak dole, po svahu k miestu, odkiaľ sa pokračuje pešo k pútnickej jaskyni. Klesá prudko a jazda je krátka. Jeho horná stanica stojí na plácku, kde sa začína Monumentálny ruženec, teda ten rad súsoší popri ceste k jaskyni. Prevádzka tu beží od roku 1929, aj keď pôvodnú dráhu museli po búrkach v júni 2000 nahradiť.

Vyhliadky na hore Montserrat: kam ísť pre najlepší pohľad

Najčastejšia chyba návštevníkov je, že si kláštor prejdú zvnútra a odídu. Pritom to najlepšie, čo hora ponúka, je pohľad na opátstvo zvonku, zospodu alebo zhora, keď až vtedy dôjde, ako nemožne to celé v tej skale drží. Vyhliadok je tu niekoľko a líšia sa hlavne tým, koľko do nich musíte investovať času.

Creu de Sant Miquel, kríž svätého Michala

Klasika a zďaleka najlepší pomer námahy a výsledku. Creu de Sant Miquel je kovaný kríž na stupňovitom kamennom podstavci, ktorý stojí na vyhliadkovej plošinke nad zrázom, kúsok od kaplnky Sant Miquel. Dnešný kríž tu vztýčili pri jubilejných slávnostiach v roku 1931 a nahradil starší, jednoduchší.

Cesta k nemu vedie po chodníku pod kláštorom a nemá takmer žiadne prevýšenie, takže ju zvládnete v topánkach, v ktorých ste prišli. Odmena je tá pohľadnicová: celý kláštor máte pod sebou aj s okolitými skalnými vežami a za dobrej viditeľnosti dovidíte od Pyrenejí až k delte Llobregatu. Ak máte na hore len dve hodiny a chcete jedinú prechádzku, choďte sem.

Pla de les Taràntules a horná stanica funikulara Sant Joan

Kto sa nechce nikam trmácať a nevadí mu kúpiť lístok, vyvezie sa funikularom Sant Joan na Pla de les Taràntules. Horná stanica leží takmer v tisíc metroch a rovno pri nej je plošina s výhľadom na opátstvo, na katalánsku nížinu a za jasného počasia aj na Pyreneje. Je to jediná vyhliadka na hore, ku ktorej sa dostanete úplne bez chôdze.

Okolo stanice navyše vedú krátke okruhy k pustovniam a ďalším vyhliadkovým bodom, ktoré zvládnete za hodinu bez toho, aby ste mierili na vrchol.

Camí dels Degotalls, prechádzka popri skalách so sochami

Camí dels Degotalls je najpohodovejšia trasa na celej hore. Oficiálny itinerár jej dáva 50 minút a 3,2 kilometra, ide sa takmer po rovine a vedie pod skalnými stenami, z ktorých presakuje voda, odtiaľ aj to meno.

Zaujímavá je však hlavne tým, čo je popri nej: rad pomníkov a keramických obrazov venovaných katalánskym osobnostiam, okrem iných básnikom Jacintovi Verdaguerovi a Joanovi Maragallovi alebo lingvistovi Pompeuovi Fabrovi. Je to trochu prechádzka a trochu galéria a je to jediná trasa na Montserrate, na ktorú vezmete aj človeka, ktorý hory neznáša.

Sant Jeroni, najvyšší bod

Najvyššia a najnáročnejšia vyhliadka je vrchol Sant Jeroni v 1 236 m n. m. Venujeme mu vlastnú kapitolu nižšie, pretože je to poldňová záležitosť a nie odbočka medzi obedom a odchodom.

Santa Cova: cesta k jaskyni, kde mala soška ležať

Santa Cova, teda Svätá jaskyňa, je miesto, kde mala byť podľa legendy nájdená La Moreneta. Vedie k nej vytesaný chodník po hrane svahu, sčasti vysekaný do skaly, s výhľadom do údolia rieky Llobregat. Cestou míňate rad súsoší ružencových tajomstiev, na ktorých sa podpísali katalánski sochári a architekti z prelomu 19. a 20. storočia, takže je to zároveň malá galéria pod holým nebom.

Samotná kaplnka je vstavaná do skalného previsu a je menšia, než človek čaká. Zaujímavejšia než ona je však tá cesta: je široká, dobre udržiavaná, prevýšenie takmer nemá a ide sa po nej aj s deťmi. Po ruchu na nádvorí kláštora tu zrazu počuť vietor a vrany. Svätá jaskyňa býva otvorená zhruba od 10:30 do 17:00, čo je dobré vedieť, ak sem mierite neskoro popoludní.

Výstup na Sant Jeroni, najvyšší vrchol hory

Sant Jeroni meria 1 236 m n. m. a je to najvyšší bod celého masívu. Je to zároveň jediná časť návštevy, kde sa z Montserratu stane naozajstná hora, a nie pútnický areál s obchodom.

Najbežnejšia varianta sa začína pri hornej stanici funikulara Sant Joan. Odtiaľ vedie značená cesta hrebeňom, strieda lesné úseky s otvorenými pasážami medzi skalnými vežami a na záver prichádza schodisko vytesané do skaly, ktoré vás vyvedie na plošinku na vrchole. Kto funikular nechce, môže vyjsť pešo priamo od kláštora, ale pripočíta si k tomu solídne stúpanie navyše.

Hore je zábradlie, orientačná tabuľa a výhľad, ktorému sa v okolí Barcelony nič nevyrovná. Za dobrej viditeľnosti dovidíte cez celú katalánsku nížinu k moru a na opačnú stranu k Pyrenejam. Za horšej viditeľnosti stojíte v mlieku a počujete pod sebou vietor v roklinách, čo má tiež niečo do seba.

Čo si na trasy postrážiť

• Čas. Vyhraďte si na výstup a návrat pol dňa. Kto príde napoludnie, vypočuje si Escolaniu a potom sa ešte vyberie na vrchol, vracia sa dole v podvečer.
• Voda. Na trase nie je kde nakúpiť. Zásobte sa dole pri kláštere, v lete viac, než sa vám zdá rozumné.
• Topánky. Cesta je kamenistá a v hornej časti sa lezie po skalných schodoch. V sandáloch to ide, ale neodporúčame to.
• Počasie. Na hore býva chladnejšie a oveľa veternejšie než dole v Barcelone, a to aj v lete. Ľahká bunda sa oplatí aj v deň, keď má mesto štyridsiatku.
• Kratšie varianty. Od stanice Sant Joan vedú aj okruhy k pustovniam a vyhliadkam, ktoré zvládnete za hodinu a nemusíte kvôli nim na vrchol.

Prírodný park Serra de Montserrat a značené trasy

Celá hora je chránené územie. Parc Natural de la Muntanya de Montserrat vznikol dekrétom z 29. januára 1987, meria 3 630 hektárov, z toho 1 981 hektárov tvorí prísnejšia prírodná rezervácia, a okolo toho je ešte ochranné pásmo s rozlohou 4 039 hektárov. Park zasahuje do katastra štyroch obcí: El Bruc, Collbató, Monistrol de Montserrat a Marganell.

Nie je to len pečiatka na mape. Rastie tu 1 250 druhov rastlín, od dubových a borovicových lesov cez tisy až po druhy, ktoré sa držia holej skaly, a žijú tu holuby hrivnáky, drozdy, sokoly, veverice, divé kozy, diviaky aj salamandry. Nad hlavou vám tu celkom bežne krúži dravec, zatiaľ čo o dvesto metrov nižšie sa pri kláštere fotí zájazd.

Trasy sú dobre značené a oficiálne itineráre im dávajú tieto časy:

Trasa	Dĺžka	Čas
Camí dels Degotalls, prechádzka popri skalách so sochami	3,2 km	50 minút
Camí de les Ermites, cesta k pustovniam	7 km	2 hodiny
Od kláštora na Sant Jeroni, okružná trasa na vrchol	7 km	2 hodiny 30 minút

Časy berte ako čistú chôdzu svižným tempom, bez fotiek a bez desiaty. S deťmi alebo s fotoaparátom počítajte pokojne s polovicou navyše.

Museu de Montserrat: Caravaggio aj katalánski moderní maliari

Múzeum býva to prvé, čo sa z programu vyškrtne, a je to škoda. Museu de Montserrat totiž nie je kláštorná vitrína s ornátmi, ale plnohodnotná obrazáreň, ktorá by v Barcelone obstála sama osebe. Zbierky sú rozdelené do siedmich celkov: archeológia staroveku, staré maliarstvo, moderné maliarstvo, avantgarda, sochy, kresby a oddiel Phos Hilaron.

V starej maľbe visí Caravaggio, ďalej El Greco, Pedro Berruguete, Sassoferrato alebo Giambattista Tiepolo. Moderná časť je katalánska klasika: Ramon Casas, Santiago Rusiñol, Isidre Nonell, Joaquim Mir, Anglada-Camarasa, Joaquim Torres-Garcia aj Picasso. K tomu impresionisti Claude Monet, Alfred Sisley a Camille Pissarro a samostatná egyptská zbierka.

Vstupné múzeum uvádza na 12 € pre dospelých, 10 € pre študentov, seniorov a skupiny od dvadsiatich ľudí a 6 € pre deti od 8 do 16 rokov. Len na dočasné výstavy stojí lístok 3,50 € a 27. apríla, na sviatok Panny Márie Montserratskej, je vstup zadarmo.

Monistrol de Montserrat: mestečko pod kláštorom

Pod horou, v údolí Llobregatu, leží Monistrol de Montserrat, mestečko s asi 3 250 obyvateľmi vo výške 161 m n. m. Väčšina ľudí ho pozná len ako názov na lístku, pretože práve odtiaľto vychádza zubačka Cremallera. A väčšina ľudí tým pádom prejde okolo a nič nevidí, čo je pri dvojhodinovom čakaní na Escolaniu dosť škoda.

Čo tam je? Predovšetkým most cez Llobregat, dokončený v 14. storočí za priora Jaumeho de Vivers, teda stavba, ktorá je staršia než väčšina toho, čo uvidíte hore v kláštere, pretože ten Napoleon rozbil a musel sa stavať znova. Vedľa mosta stojí Palau Prioral, priorský palác z rovnakej doby, a nad mestečkom farský kostol Sant Pere. Uličky sú úzke, strmé a úplne neturistické.

Praktickejšie dôvody sa tam zastaviť sú tri:

• Parkovanie zadarmo. Pri stanici zubačky je bezplatné parkovisko s 900 miestami pre autá aj autobusy. Hore pri kláštere sa parkovné platí a v sezóne sa miesta vypredajú dopoludnia.
• Jedlo za normálne ceny. V mestečku sa najete v bežných katalánskych podnikoch, a nie v prevádzke, ktorá má monopol na celú horu.
• Pokoj. Zatiaľ čo hore ide o miesto v lavici, dole sa dá sedieť na námestí a pozerať sa na horu zospodu, čo je mimochodom jediný uhol, z ktorého pochopíte, ako vysoko ten kláštor vlastne je.

Otváracie hodiny a vstupné na mieste

Areál kláštora nie je jedna budova s jednou pokladňou, ale niekoľko prevádzok, z ktorých každá má vlastné hodiny. Toto sú tie, ktoré vás najskôr budú zaujímať:

Čo	Otváracie hodiny
Bazilika	7:00 až 20:00
Trón Panny Márie, teda camarín so soškou	8:00 až 10:30 a 12:00 až 18:25
Svätá jaskyňa Santa Cova	10:30 až 17:00
Múzeum Montserratu	10:00 až 18:45 (weby sa rozchádzajú, overte si to)
Audiovizuálna expozícia	9:00 až 20:00
Informačná kancelária	9:00 až 19:30

Časy platia k dátumu vydania článku a menia sa podľa sezóny aj podľa liturgického kalendára, takže si ich pred cestou preklepnite na oficiálnom webe, ktorý je odkazovaný v zdrojoch dole.

Vstupné funguje po jednotlivých položkách: samotná bazilika, múzeum, audiovizuálna expozícia, funikulare a komentované prehliadky sa platia zvlášť a ceny sa sezónne menia, preto ich tu zámerne neuvádzame. Kupujú sa na mieste pri informačnej kancelárii alebo vopred v oficiálnom e-shope. Kto ide na celý deň a chce hore využiť viac vecí, mal by zvážiť kombinovaný lístok Trans alebo Tot Montserrat.

Kde sa hore najesť a kde prespať

Areál okolo baziliky funguje ako malé mestečko, takže o hlade nezostanete. Ceny tomu však zodpovedajú, pretože konkurencia je nulová a všetko sa sem musí doviezť.

Reštaurácie, bufet a kaviarne

Hore nájdete reštauráciu hostalu Abat Cisneros, ktorá varí tradičnú katalánsku kuchyňu a večere podáva formou bufetu. Má dve sály, Sala de Pedra a Sala Rosa, a na obed sa do nej oplatí rezervovať si stôl dopredu. Rýchlejšie a lacnejšie varianty sú Restaurant Montserrat, samoobslužný Buffet Montserrat, La Cafeteria a Bar de la Plaça priamo na námestí.

Klasickú predajňu potravín tu nečakajte, toto nie je dedina so samoobsluhou. Kto chce ušetriť, nech si dovezie desiatu z Barcelony alebo z Monistrolu. Zvlášť ak mierite na trasy, pretože cestou na Sant Jeroni ani k Santa Cove sa nič kúpiť nedá.

Trh miestnych produktov pri vstupe

Najlepšie jedlo hore sa nekupuje v reštaurácii, ale vonku. Pri vstupe do areálu stojí denný trh, na ktorom predávajú ľudia z dedín pod horou a ponúkajú typické produkty kraja: med, mató čiže čerstvý tvaroh, syry a figový chlieb. Kombinácia mató s medom je katalánsky dezert, ktorý ochutnáte presne tu a nikde inde tak dobre.

V kláštorných obchodoch sa k tomu predávajú ešte bylinné likéry a koláče coques, teda veci, ktoré tu mnísi historicky robili sami, plus keramika, nahrávky Escolanie a knihy z opátskeho vydavateľstva.

Ubytovanie priamo pri kláštere

Toto je podľa nás najviac podceňovaný tip na celý Montserrat. Kto prespí hore, má horu takmer pre seba, pretože jednodňoví návštevníci odídu poslednými spojmi a ráno dorazia až okolo desiatej. Medzitým sa dá v pokoji prejsť areál, sledovať, ako sa v roklinách usádza hmla, a ísť na rannú bohoslužbu bez radu.

Opátstvo prevádzkuje tri možnosti, každú pre iný rozpočet:

• Hostal Abat Cisneros Montserrat, trojhviezdičkové ubytovanie v historickej budove hneď vedľa kláštora. Pozor na názov: často sa mu hovorí „hotel Abat Cisneros“, oficiálne je to hostal.
• Cel·les Abat Marcet, plne vybavené apartmány s kuchynkou, čo je najrozumnejšia voľba pre rodiny a pre každého, kto si chce variť.
• Alberg Abat Oliba, ubytovňa pre sólo cestovateľov, rodiny aj skupiny, teda najlacnejšia varianta.

Koľko času si na Montserrat vyhradiť

Na baziliku, sošku a krátku prechádzku po areáli vystačia dve až tri hodiny. Keď k tomu pridáte Escolaniu, cestu k Santa Cove a múzeum, je z toho celý deň. A ak chcete aj výstup na Sant Jeroni, počítajte s tým, že hore strávite od rána do podvečera.

Denná doba rozhoduje o kvalite výletu viac než ročné obdobie. Prvé vlaky z Barcelony odchádzajú okolo ôsmej ráno a sú to tie, ktoré chcete. Kto dorazí hore pred desiatou, má kláštorné námestie takmer pre seba, žiadny rad na lanovku a pokojný obed. Kto príde po poludní, strávi deň v zástupoch. Ak chcete počuť Escolaniu, naplánujte príchod tak, aby ste boli pri bazilike pred 13:00.

Ročné obdobie riešte hlavne kvôli počasiu a oblečeniu. Jarné a jesenné mesiace sú na výlet najpríjemnejšie: rozumné teploty, dobrá viditeľnosť a menší nápor než v júli a auguste. V zime je hore surovo a hmla vám môže zobrať celý výhľad.

Čo podniknúť v okolí, keď máte auto

Montserrat sa dá zvládnuť ako celodenný výlet a vrátiť sa do Barcelony. Kto má auto, môže však deň natiahnuť a spojiť horu s niečím, kam sa verejnou dopravou ide krkolomne. Vzdialenosti nižšie sú po ceste od kláštora:

Kam	Vzdialenosť autom	Čas jazdy
Monistrol de Montserrat, mestečko pod horou	zhruba 9 km	asi 15 minút
Manresa, historické mesto s bazilikou La Seu	zhruba 25 km	asi 35 minút
Colònia Güell, Gaudího robotnícka kolónia a krypta	zhruba 45 km	asi 50 minút
Vilafranca del Penedès, srdce vinárskej oblasti Penedès	zhruba 53 km	asi 50 minút
Cardona, stredoveký hrad a soľná hora	zhruba 58 km	asi hodina

Manresa je najbližšie a najlogickejšia, pretože leží po smere cesty, ktorá od Montserratu pokračuje na sever. Dominuje jej kolegiátna bazilika Santa Maria de la Seu, ktorej stavba sa začala v roku 1328, a k tomu má stredoveký most Pont Vell a jaskyňu svätého Ignáca, kde mal Ignác z Loyoly spísať svoje Duchovné cvičenia.

Colònia Güell poteší každého, kto v Barcelone prepadol Gaudímu. Krypta, ktorú architekt postavil v robotníckej kolónii v Santa Coloma de Cervelló, mu slúžila ako skúšobňa konštrukčných riešení, ktoré potom použil na Sagrade Família. Od roku 2005 je na zozname UNESCO a chodí sem zlomok ľudí oproti Barcelone.

A Penedès je klasické spojenie: po dni na skalách je návšteva vinárstva s ochutnávkou cavy presne to, čo človek chce. Len teda prosím nie za volantom. Kto mieri ešte ďalej na sever, môže pridať Cardonu s hradom a s podzemnými galériami v soľnej hore, ktorú tu ťažili už za Rimanov.

Časté otázky: kláštor Montserrat a výlet z Barcelony