Krušné hory: 21 tipov na výlety, ktoré stoja za cestu

Krušné hory sú pre väčšinu Slovákov biele miesto na mape. Tiahnu sa na severozápade Čiech pozdĺž hranice so Saskom, na západnom konci nad Karlovymi Varmi, na východnom nad Teplicami, a sú najdlhším českým pohorím. Dlho platili za sivý hrebeň, okolo ktorého sa len prechádza cestou niekam inam. Pritom sa v nich skrýva najvyššie položené mesto strednej Európy, podzemné štôlne zapísané v UNESCO, rašeliniská s dreveným povalovým chodníkom a hrebeňovky, na ktorých stretnete viac tetrovov než ľudí. Ak hľadáte tipy na výlety v Krušných horách, tu ich máte dvadsaťjeden.

Nižšie nájdete dvadsaťjeden konkrétnych cieľov: od Klínovca a Božieho Daru cez banícke podzemie až po priehrady, hrebeňovky a tiché kúty, kam sa davy nedostanú. Pri každom tipe je trasa, jej dĺžka a prevýšenie, zmerané na skutočnej ceste podľa výškopisu, nie odhadnuté od stola. K tomu náročnosť, kde zaparkovať a čo stojí vstup, aby ste si výlet naskladali podľa vlastných síl. A keďže Krušné hory fungujú po celý rok, hovoríme aj o tom, kde fúka, kam sa nedostanete s kočíkom a čo si treba rezervovať dopredu.

Kedy a ako sa dostať do Krušných hôr

Krušné hory sa dajú navštíviť po celý rok, len každé obdobie ponúka niečo iné. Leto a začiatok jesene (jún až október) sú ideálne na pešiu turistiku, rozhľadne a prehliadky štôlní; bane bývajú prístupné zhruba od mája do septembra. Zima patrí zjazdovkám a bežkám: hrebene držia sneh dlho a Krušnohorská magistrála vedie stovky kilometrov upravovaných stôp. Jar a neskorá jeseň sú najtichšie, ale rátajte s blatom na nespevnených cestách a s tým, že časť atrakcií má zatvorené.

Zo Slovenska ide o poriadny presun. Či vyrazíte z Bratislavy alebo zo Žiliny, Krušné hory ležia na opačnom konci Českej republiky, takže nemá zmysel plánovať si ich na jeden deň. Autom sa ide naprieč celým Českom cez Prahu, vlakom to znamená prestup v Prahe a potom regionálny spoj do Karlových Varov, Chomutova alebo Teplíc, odkiaľ nadväzujú autobusy napríklad na Boží Dar či do Jáchymova. Konkrétne časy a spoje si overte podľa toho, odkiaľ vyrážate.

Priamo v horách je najpohodlnejšie auto. Z Prahy na Boží Dar sa ide cez Karlovy Vary zhruba 2 až 2,5 hodiny (asi 150 km), do východného Krušnohoria (Krupka, Litvínov) cez Teplice podobne. Bez auta to ide tiež, ale rátajte s dlhším plánovaním a menšou pružnosťou pri presunoch medzi jednotlivými cieľmi. Praktické riešenie je zvoliť si jednu základňu a robiť z nej okruhy.

21 tipov na výlety v Krušných horách

Zoradili sme ich zhruba od západu na východ a od najznámejších po skryté tipy. Vyberajte podľa toho, či chcete vrcholy a výhľady, podzemie, alebo pokoj pri vode.

1. Klínovec (1244 m), strecha Krušných hôr

Najvyšší vrch pohoria a logická prvá zastávka. Na vrchole stojí kamenná rozhľadňa a za jasného dňa dovidíte cez celé Čechy až k Šumave, na druhú stranu na najvyšší vrch Saska Fichtelberg. Vstup na rozhľadňu vyjde zhruba na 50 Kč (okolo 2 €), otvorené býva približne od 9.00 do 17.00, v lete dlhšie. Hore vyjdete pešo z Božieho Daru (asi 3,9 km, hodinu), alebo sa dáte vyviezť lanovkou. V lete tu navyše funguje Trailpark Klínovec so štyrmi zjazdovými traťami pre bicykle, jeden z najlepších v Česku.

Trasa: Boží Dar (1028 m) → Klínovec (1244 m) po značke a späť rovnakou cestou
Vzdialenosť: 7,8 km · Prevýšenie: 232 m · Náročnosť: stredne náročné
asi 2,5 hodiny chôdze; hore sa dá aj lanovkou z Jáchymova alebo z Loučnej

2. Boží Dar, najvyššie mesto strednej Európy

Vo výške 1028 m je Boží Dar najvyššie položeným mestom strednej Európy a výbornou základňou pre celé západné Krušnohorie. Je tu Ježíškova pošta, teda pošta Ježiška, odkiaľ deti posielajú listy s vianočnými želaniami, ďalej reštaurácie, požičovne aj lyžiarske stredisko Novako. Horská atmosféra sadne rodinám aj párom a všetko ostatné z nášho zoznamu máte odtiaľto na dosah.

Trasa: okruh z Božieho Daru na Božídarský Špičák (1116 m) a späť
Vzdialenosť: 8,3 km · Prevýšenie: 141 m · Náročnosť: nenáročné
po rovine medzi rašeliniskami, stúpa až záver na Špičák; samotné mesto stojí vo výške 1028 m, takže nikam vysoko šliapať nemusíte

3. Božídarské rašeliniště, povalovým chodníkom nad močiarom

Jeden z najkrajších nenáročných výletov v pohorí. Náučný chodník dlhý zhruba 3,2 až 3,4 km vedie po drevenom povalovom chodníku priamo cez národnú prírodnú rezerváciu a popri ňom stojí dvanásť informačných tabúľ. Trasa je rovinatá, vhodná pre rodiny a z veľkej časti prístupná aj s kočíkom. Vstup je zadarmo. Najkrajšie je tu za podvečerného svetla, keď rašelinisko stíchne.

Trasa: okruh po povalovom chodníku cez Božídarské rašeliniště od Božieho Daru
Vzdialenosť: 3,1 km · Prevýšenie: 16 m · Náročnosť: nenáročné
najrovinatejšia trasa v celom pohorí, pohybuje sa medzi 974 a 994 m; značenie uvádza 3,2 až 3,4 km, nameraný okruh je o pár desiatok metrov kratší; z veľkej časti aj s kočíkom

4. Jáchymov: kúpele, toláre a štôlňa UNESCO

Banícke kúpeľné mesto s neobyčajnou minulosťou. Razili sa tu strieborné toláre, od ktorých má meno dnešný dolár, a neskôr odtiaľ vzišli prvé radónové kúpele na svete. Baňa Svornost patrí k najdlhšie pracujúcim baniam strednej Európy, dnes sa z nej čerpá radónová voda pre kúpele (samotná baňa je prevádzková, turistom bežne prístupná nie je). Zato Štola č. 1 sprístupnená je: zhruba 250 metrov pôvodných chodieb s prehliadkou, vstup je platený. Kto má rád históriu, nemal by minúť ani Kráľovskú mincovňu, dnes múzeum, a náučný chodník Jáchymovské peklo (asi 8,5 km), ktorý pripomína osudy politických väzňov z uránových táborov.

Trasa: Jáchymov, námestie (652 m) → Štola č. 1 (767 m) a späť
Vzdialenosť: 4,0 km · Prevýšenie: 118 m · Náročnosť: nenáročné
mesto je však samo o sebe kopcovité; náučný chodník Jáchymovské peklo meria 8,5 km

5. Měděnec a vrch Mědník, kopec prevrtaný štôlňami

Vrch Mědník (910 m) nad obcou Měděnec je doslova prevrtaný štôlňami. V letnej sezóne si môžete rezervovať prehliadku štôlne Marie Pomocná, asi hodinu v podzemí, kde je okolo 6 °C, takže bunda sa hodí. Na vrchole stojí kaplička a o kúsok vedľa nájdete skalné útvary Sfingy u Měděnce s pekným výhľadom. Je to tichá časť centrálnych Krušných hôr, kam davy nezachádzajú.

Trasa: Měděnec (844 m) → vrch Mědník (910 m) → Sfingy → späť do obce
Vzdialenosť: 2,8 km · Prevýšenie: 93 m · Náročnosť: nenáročné
najkratší vrchol z celého zoznamu, zvládnete ho za hodinu

6. Loučná pod Klínovcem a pohľad na saský Fichtelberg

Horská obec priamo pod Klínovcom, z ktorej je čo by kameňom dohodil na nemeckú stranu hrebeňa a na najvyšší vrch Saska Fichtelberg (1215 m). V zime je to lyžiarske zázemie, v lete východiskový bod na hrebeňovky. Z Loučnej sa dá pešo dojsť k zaniknutej osade Königsmühle, k niekoľkým ruinám domov v lese, ktoré rozprávajú príbeh povojnového odsunu nemeckého obyvateľstva. Leží zhruba 2 km juhovýchodne od Loučnej a schádza sa k nej krátkou, asi 1,5 km dlhou cestou dolinou. Nenáročná prechádzka tam aj späť, len záver roklinou býva za mokra klzký.

Trasa: Loučná pod Klínovcem (865 m) → zaniknutá osada Königsmühle a späť
Vzdialenosť: 5,2 km · Prevýšenie: 210 m · Náročnosť: nenáročné
zostup do doliny a tým istým svahom späť, takže prevýšenie vyberiete až na spiatočnej ceste; záver roklinou býva za mokra klzký

7. Komáří vížka a najdlhšia sedačková lanovka v Česku

Na východe pohoria, nad mestom Krupka, vyjdete na Komáří vížku (807 m) najdlhšou sedačkovou lanovkou bez medzistanice v Česku. Meria vyše 2,3 km a jazda trvá okolo štvrť hodiny. Jazdné vyjde dospelého zhruba na 170 Kč (okolo 7 €) jednosmerne, spiatočné okolo 240 Kč (okolo 10 €), deti lacnejšie. Hore je rozhľadňa, reštaurácia a výhľad na České středohoří. Skvele sa to kombinuje s náučným chodníkom „Po stopách horníkov“ z Krupky, kde je sprístupnená aj štôlňa Starý Martin.

Trasa: dolná stanica lanovky v Krupke (332 m) → Komáří vížka (807 m) pešo a späť
Vzdialenosť: 7,4 km · Prevýšenie: 507 m · Náročnosť: náročnejšie
najprudší výstup v článku; 507 m je súčet stúpaní tam aj späť, čistý rozdiel výšok je 475 m. Lanovka meria 2,3 km a vyvezie vás o 465 m vyššie, takže pešo sa vyplatí len jedným smerom

8. Hřebečná a baňa Mauritius, najväčšia cínová baňa

Bývalá banícka osada Hřebečná ukrýva baňu Mauritius, najslávnejšiu cínovú baňu v Krušných horách, kde sa ťažilo od 16. storočia. Prehliadky bývajú zhruba od mája do septembra a rezervácia je nutná. Vnútri je okolo 6 °C, takže teplé oblečenie s sebou. O kúsok vedľa nájdete štôlňu Johannes zo 16. storočia s rozsiahlymi podzemnými komorami, ktorú si tiež rezervujte dopredu. Oboje je súčasťou baníckej krajiny UNESCO.

Trasa: Abertamy (894 m) → Hřebečná a baňa Mauritius (960 m) a späť
Vzdialenosť: 5,6 km · Prevýšenie: 142 m · Náročnosť: nenáročné
samotná prehliadka podzemia je potom o schodoch a nízkych chodbách, vnútri je okolo 6 °C

9. Blatenský vrch a Vlčí jámy, rozhľadňa nad prepadnutými baňami

Nad obcou Horní Blatná stojí na Blatenskom vrchu (1043 m) jedna z najstarších rozhľadní v pohorí, z roku 1913, s drobným symbolickým vstupným. Pod ňou ležia Vlčí jámy, prepadliská po ťažbe cínu, dnes bezpečne prístupné a patriace k najfotogenickejším kútom oblasti. Spojíte to do krátkeho nenáročného okruhu, ktorý sa dá po spevnených úsekoch prejsť aj s kočíkom.

Trasa: Horní Blatná (894 m) → Vlčí jámy → Blatenský vrch (1043 m) → späť
Vzdialenosť: 3,2 km · Prevýšenie: 153 m · Náročnosť: nenáročné
krátky okruh s jediným súvislým stúpaním na rozhľadňu

10. Lesná, tichá obec s ľudovým domom a vyhliadkami

Tip pre tých, čo chcú pokoj: Lesná vo východnom Krušnohorí je dlho podceňovaná. Nájdete tu Krušnohorský ľudový dom s dobovými interiérmi (dobrovoľné vstupné), vzdelávacie centrum s detským ihriskom, geoparkom a arborétom (voľne prístupné) a krátke prechádzky k Medvedej a Eduardovej skale s výhľadmi. Ľudí tu býva prekvapivo málo.

Trasa: Lesná (891 m) → Eduardova skála (910 m) → Medvědí skála (924 m) → späť
Vzdialenosť: 9,0 km · Prevýšenie: 134 m · Náročnosť: stredne náročné
dlhé, ale takmer po rovine; kto chce kratšiu verziu, dojde len k jednej zo skál

11. Klíny, adrenalín aj výhľady nad dolinou

Stredisko Klíny vo východnej časti pohoria je v zime lyžiarskym areálom a v lete sa mení na outdoorové centrum. Sedačková lanovka jazdí zhruba od mája do októbra (v júli a auguste denne) a vyvezie vás aj s bicyklom do bikeparku Klíny, kde sú trate od zelených a modrých pre rodiny cez červené až po čierne pre skúsených jazdcov. Najviac adrenalínu ponúka zipline, ktorý vás zhruba 1,4 km dlhým letom prenesie nad Šumenskou dolinou. K tomu tu je bobová dráha, lanový park a vyhliadky nad dolinou Flájskeho potoka. Dobrá voľba, ak cestujete s dospievajúcimi deťmi, ktoré chcú pohyb a trochu napätia. Jazdné a vstupné si overte na webe areálu.

Trasa: Klíny (777 m) → dno Šumenského údolí a späť nahor
Vzdialenosť: 3,8 km · Prevýšenie: 112 m · Náročnosť: nenáročné
pešo; bikepark, zipline (1,4 km) a bobová dráha sú samostatná platená zábava a s touto trasou nesúvisia

12. Priehrada Fláje, unikátna piliérová hrádza

Vodná nádrž Fláje má ako jediná v Česku piliérovú, teda dutú konštrukciu hrádze, čo je technická rarita. Pri infocentre je bezplatné parkovisko a po dohode sa dajú absolvovať prehliadky hrádze. Kúsok nad nádržou je vyhliadka Puklá skála (asi 1,5 km, rátajte 20 minút chôdze) s pohľadom na hladinu. Okolie je ideálne na nenáročné prechádzky a v zime na bežky.

Trasa: parkovisko pri hrádzi Fláje → vyhliadka Puklá skála a späť
Vzdialenosť: 3,0 km · Prevýšenie: 79 m · Náročnosť: nenáročné
po spevnenej ceste nad hladinou, jedno mierne stúpanie k vyhliadke

13. Priehrada Přísečnice a výstup na Jelení horu

Tichá vodná nádrž Přísečnice na Chomutovsku slúži ako zdroj pitnej vody, takže kúpanie tu nie je povolené. Zato okolie je nádherné na prechádzky a výhľady. Od priehrady vyrazíte na Jelení horu (993 m), nefelinitový kopec s parádnym rozhľadom. Záver výstupu je strmší a za mokra klzký, takže pevná obuv s sebou.

Trasa: Kryštofovy Hamry (682 m) → Jelení hora (993 m) a späť
Vzdialenosť: 7,3 km · Prevýšenie: 317 m · Náročnosť: stredne náročné
záver výstupu je strmší a za mokra klzký, pevné topánky s sebou

14. Cínovec, rašeliniská a kúpanie v horách

Hraničná obec Cínovec leží na hlavnom ťahu z Teplíc do Saska, takže je autom dobre dostupná. Je to najvýchodnejšie lyžiarske stredisko pohoria a zároveň východiskový bod k Cínoveckému rašeliništi. Zaparkovať sa dá pri križovatke Cínovecká slať na česko-nemeckej hranici. Vedie tadiaľ náučný chodník (v celej dĺžke okolo 14 km, dá sa však prejsť len kratší úsek k rašelinisku) a hneď za hranicou naň nadväzuje upravené nemecké Georgenfeldské rašelinisko s povalovým chodníkom. V lete sa dá vykúpať v prírodnom Dlouhém rybníku uprostred rašelinnej krajiny. Spojíte to s návštevou Moldavy a Flájskej priehrady do celodenného okruhu po východnom Krušnohorí.

Trasa: Cínovecká slať → Georgenfeldské rašeliniště → Dlouhý rybník → späť
Vzdialenosť: 7,8 km · Prevýšenie: 76 m · Náročnosť: nenáročné
celá trasa sa drží medzi 813 a 884 m, takže je to skôr dlhá prechádzka než výstup

15. Plešivec: rozhľadňa, chodník povestí a lanové centrum

Ľahko dostupná „tisícovka“ Plešivec (1028 m) nad Abertamami je rodinný šláger. Funguje tu lanové centrum s obrou hojdačkou, detským ihriskom a zjazdovými traťami a vedie odtiaľto Chodník krušnohorských povestí s vyrezávanými drevenými sochami a vyhliadkou pri Švýcárne. Na vrchole je rozhľadňa a reštaurácia. Lanovka a lanové centrum sú platené, samotný chodník je voľne prístupný.

Trasa: Abertamy (894 m) → Plešivec (1028 m) a späť
Vzdialenosť: 5,4 km · Prevýšenie: 254 m · Náročnosť: stredne náročné
súvislé stúpanie lesom; nahor vedie aj lanovka od lanového centra

16. Rotavské varhany, čadičové „píšťaly“ v lese

Prírodná pamiatka pri meste Rotava: čadičové stĺpy, ktoré pri chladnutí lávy stuhli do pravidelných päť a šesťbokých tvarov pripomínajúcich organové píšťaly. Krátka nenáročná prechádzka, asi 2 km a pol hodiny, ktorú zvládnete aj na bicykli. Neďaleko je zatopený čadičový lom Kernberg s čistou vodou.

Trasa: Rotava → Rotavské varhany a späť
Vzdialenosť: 4,0 km · Prevýšenie: 84 m · Náročnosť: nenáročné
asi 2 km jedným smerom, zvládnete aj na bicykli

17. Rozhľadňa Pajndl na Tisovskom vrchu

Nad mestom Nejdek sa v západnom Krušnohorí dvíha Tisovský vrch (977 m), ktorému sa podľa nemeckého názvu hovorí Pajndl. Na vrchole stojí mohutná kamenná rozhľadňa z konca 19. storočia, postavená v rokoch 1895 až 1897, vysoká zhruba 24 m. Za dobrej viditeľnosti odtiaľto dovidíte na Klínovec, nemecký Fichtelberg aj k vrcholom Šumavy. Výstup lesom je krátky, stúpa až záver. Je to menej známa alternatíva k preplnenému Klínovcu.

Trasa: Nejdek (562 m) → Tisovský vrch s rozhľadňou Pajndl (977 m) a späť
Vzdialenosť: 8,8 km · Prevýšenie: 418 m · Náročnosť: náročnejšie
po Komáří vížke druhá najnáročnejšia trasa v článku, 400 metrov prevýšenia nie je prechádzka, rátajte okolo troch hodín

18. Cesta Antona Günthera, hrebeňom z Horní Blatnej na Boží Dar

Ak chcete Krušné hory prejsť po hrebeni na vlastných nohách, vyrazte po Ceste Antona Günthera. Trasa pomenovaná po krušnohorskom ľudovom pesničkárovi z Božieho Daru spája Horní Blatnú s Božím Darom a meria zhruba 16 až 17 km. Vedie popri najkrajších miestach západného Krušnohoria: Blatenskom vrchu, Vlčích jamách, rašeliniskách aj rozhľadniach. Dlhšia cezhraničná verzia po celom hrebeni meria okolo 65 km.

Trasa: Horní Blatná (894 m) → Vlčí jámy → Blatenský vrch (1043 m) → Ryžovna → Boží Dar (1028 m)
Vzdialenosť: 16–17 km podľa značenia · Prevýšenie: 213 m na meranej línii (13,5 km) · Náročnosť: stredne náročné
dlhá, ale mierna hrebeňovka, náročná je dĺžkou, nie stúpaním; najvyšším bodom je Blatenský vrch

19. Moldavská horská dráha, výlet historickým vlakom

Jeden z technických skvostov pohoria si najlepšie užijete z okna vlaku. Moldavská horská dráha spája Most s hraničnou Moldavou a je chránená ako kultúrna pamiatka. Jednokoľajná trať dlhá zhruba 26,6 km stúpa do hôr a prekonáva prevýšenie okolo 557 metrov, z 225 m n. m. v Moste na 782 m n. m. v Moldave, cestou míňa viadukty a panoramatické úseky. Výlet vlakom sa dá pekne spojiť s návštevou Cínovca alebo Flájskej priehrady. Cestovné poriadky a prípadné sezónne výletné jazdy si overte dopredu.

Trasa: vlakom z Mostu do Moldavy; pešo sa dá nadviazať Moldava → Cínovec
Vzdialenosť: 26,6 km vlakom / 10,2 km pešo · Prevýšenie: 557 m stúpa trať (Most 225 m → Moldava 782 m) / 289 m peší úsek · Náročnosť: nenáročné
vo vlaku nulová námaha; pešie nadviazanie z Moldavy na Cínovec je pohodová hrebeňová trasa

20. Hrad Loket, brána do západného Krušnohoria

Kúsok za západným úpätím pohoria, už v CHKO Slavkovský les, stojí na žulovom ostrohu obtekanom riekou Ohře jeden z najmalebnejších českých hradov. Hrad Loket je prístupný celoročne, denne. Vstupné bez výkladu vyjde dospelého orientačne na 145 Kč (okolo 6 €), s výkladom okolo 175 Kč (okolo 7 €), deti do 6 rokov majú vstup zadarmo. Pod hradom sa krčí historické mestečko a popri rieke vedú príjemné prechádzkové trasy. Ideálna zastávka cestou z Karlových Varov do Krušných hôr.

Trasa: Loket (426 m) → Svatošské skály popri Ohři
Vzdialenosť: 5,5 km jednosmerne · Prevýšenie: 66 m · Náročnosť: nenáročné
po rovine popri rieke, späť sa dá zviezť loďou alebo vlakom; samotný hrad je potom o schodoch

21. Meandry Teplé, zákruty rieky v podhorí

Ešte jeden tip pre milovníkov tichej prírody v podhorí. Prírodná pamiatka Meandry Teplé leží južne od Karlových Varov, v CHKO Slavkovský les, kde sa rieka Teplá zarezáva do kaňonovitej doliny a vytvára výrazné zákruty pod zalesnenými svahmi. Je to nenáročná prechádzka popri vode, ktorú ľahko spojíte s návštevou Karlových Varov ako brány do západného Krušnohoria.

Trasa: Karlovy Vary-Doubí → Březová dolinou Teplé
Vzdialenosť: 5,3 km jednosmerne · Prevýšenie: 179 m · Náročnosť: nenáročné
popri vode, len s miernym stúpaním ku koncu

Banícke UNESCO a podzemie Krušných hôr

Od roku 2019 je banícka kultúrna krajina Krušnohoria zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO (Montanregion Krušné hory / Erzgebirge). Nie je to jedno miesto, ale súbor lokalít na českej aj saskej strane, ktoré dokumentujú stáročia ťažby striebra, cínu, kobaltu a uránu. Ak vás láka podzemie, postupujte takto:

• Štola č. 1 v Jáchymove, najprístupnejší úvod do témy, zhruba 250 m chodieb s prehliadkou.
• Baňa Mauritius (Hřebečná) a štôlňa Johannes, najväčšia cínová baňa a najzachovalejšia štôlňa, sezónne prehliadky s povinnou rezerváciou.
• Štôlňa Marie Pomocná (Mědník, Měděnec), krátka, ale atmosférická prehliadka v centrálnej časti pohoria.
• Štôlňa Starý Martin (Krupka), na východe, dá sa spojiť s lanovkou na Komáří vížku.
• Vlčí jámy a Blatenský vodní příkop, povrchové stopy ťažby, voľne prístupné po náučných chodníkoch.

Krušné hory s deťmi a v zime

S menšími deťmi siahnite po nenáročných trasách s atrakciami: Ježíškova cesta a Božídarské rašeliniště pri Božom Dare, lanové centrum a chodník povestí na Plešivci, vzdelávacie centrum a ihrisko v Lesnej. Takmer všetky majú rovinaté úseky a časť prejdete aj s kočíkom. Väčšie deti ocenia bikepark a lanovky na Klínovci, Plešivci alebo na Klínoch a zvezenie sedačkovou lanovkou na Komáří vížku.

V zime sa pohorie mení na lyžiarsky a bežkársky raj. Zjazdovky nájdete na Klínovci (najväčší areál), Božom Dare (Novako), Plešivci, Klínoch a na Cínovci. Pre bežkárov tu je hlavná Krušnohorská magistrála s desiatkami kilometrov upravovaných stôp po hrebeňoch. Sneh tu vďaka nadmorskej výške vydrží často dlhšie než v iných českých horách, čo je dobrá správa pre všetkých, ktorým sa nechce na Slovensku bojovať o parkovanie pod Tatrami.

Ako si poskladať výlety v Krušných horách na predĺžený víkend

Zo Slovenska sa sem neoplatí ísť na jeden deň, takže berte pohorie ako cieľ na tri až štyri dni. Pomôže rozdeliť si ho na dve polovice a nesnažiť sa prejsť všetko naraz. Západné Krušnohorie okolo Božieho Daru, Jáchymova, Abertám a Hornej Blatnej má najviac známych cieľov: Klínovec, rašelinisko, bane UNESCO, Plešivec aj Blatenský vrch. Východné Krušnohorie okolo Litvínova, Moldavy a Krupky je tichšie a rozľahlejšie: Komáří vížka, Fláje, Klíny, Cínovec a Lesná.

Keď máte tri dni a chcete ich stráviť v západnej časti, funguje takýto sled. Prvý deň Boží Dar a Klínovec, teda aklimatizácia vo výške a hlavný vrchol. Druhý deň podzemie: Štola č. 1 v Jáchymove doobeda, baňa Mauritius na Hřebečnej poobede, s rezerváciou dopredu. Tretí deň niečo mierne, napríklad Božídarské rašeliniště a Blatenský vrch s Vlčími jamami, prípadne Plešivec, ak sú s vami deti. Ak vám zostane pol dňa navyše, cestou domov sa zastavte na hrade Loket.

Vo východnej časti dáva zmysel podobná logika: jeden deň Komáří vížka s lanovkou a štôlňou Starý Martin, druhý deň Fláje a Klíny, tretí deň Cínovec s rašeliniskami a prípadne jazda Moldavskou horskou dráhou. Presuny medzi západom a východom pohoria trvajú dlhšie, než sa zdá z mapy, pretože sa jazdí po hrebeňových cestách cez obce.

• Najkratšie trasy zo zoznamu: Měděnec a Mědník (2,8 km), Priehrada Fláje (3,0 km), Božídarské rašeliniště (3,1 km), Blatenský vrch (3,2 km).
• Najnáročnejšie: Komáří vížka pešo (507 m prevýšenia) a Tisovský vrch s rozhľadňou Pajndl (418 m).
• Bez stúpania: Božídarské rašeliniště (16 m), Loket a Svatošské skály (66 m), Cínovec (76 m).
• Keď prší: štôlne a bane, Kráľovská mincovňa v Jáchymove, Krušnohorský ľudový dom v Lesnej.

Kam ďalej

• Hory v Česku: 15 najkrajších pohorí (2026)
• 17 nádherných miest, čo vidieť v Českých Budějoviciach
• Ferraty na Slovensku: 12 trás + čo vedieť o HZS

Zážitky a prehliadky so sprievodcom v okolí si môžete zarezervovať cez GetYourGuide →.

Časté otázky