Turistické trasy Jeseníky: 10 najkrajších trás s kilometrážou

Turistické trasy Jeseníky ponúkajú niečo, čo inde v Česku nenájdete: takmer tridsať kilometrov súvislej hrebeňovky nad hranicou lesa, najrozsiahlejšiu národnú prírodnú rezerváciu v republike a počasie, ktoré sa dokáže počas hodiny otočiť z leta do novembra. Hrubý Jeseník je druhé najvyššie pohorie Česka, najvyšší je Praděd (1491 m n. m.), a hlavný hrebeň má tvar písmena Y rozdelený sedlami Vidly a Červenohorské sedlo.Zostavili sme pre vás desať jesenických trás rozpísaných po úsekoch: s kilometrážou, farbami značiek, prevýšením, parkovným, chatami na trase a poznámkou, kde sa smie chodiť a kde nie. Od dvojhodinovej prechádzky k machovému jazierku po dvadsaťkilometrový výstup Divokým dolom.

Ako sa v jesenickej sieti značiek vyznať

Systém je rovnaký ako všade v Česku a slovenskému turistovi bude povedomý, pretože obe krajiny používajú rovnaký typ pásovej značky. V Jeseníkoch má ale pár špecifík, ktoré sa oplatí vedieť skôr, než vyrazíte.Červená je hrebeňovka. Tiahne sa od Ramzovej cez Šerák, Keprník a Červenohorské sedlo na Praděd a ďalej cez Vysokú hole, Velký Máj a Jelení studánku na Skřítek. Je to chrbtica celého pohoria a väčšina okruhov sa na ňu v nejakom bode napojí. Nad hranicou lesa vedie otvoreným terénom, takže je krásna za slnka a nepríjemná v hmle.Modrá a zelená sú nástupové cesty z údolia. Vedú z Kout nad Desnou, Karlovej Studánky, Ramzovej, Vrbna, Karlova alebo Vernířovíc hore na hrebeň. Takmer vždy to znamená 500 až 900 metrov stúpania.Žltá býva spojka alebo odbočka k zaujímavosti, napríklad údolím Bílej Opavy alebo na vrchol Vozky.K tomu pribúdajú náučné chodníky s vlastným značením: NCH Bílá Opava, NCH Rejvíz, NCH Velká kotlina, NCH Se skřítkem okolím Pradědu. Vedú súbežne s farebnými značkami, takže sa nedá zablúdiť.

Národné prírodné rezervácie a kde sa v Jeseníkoch nesmie chodiť

Toto je časť, ktorú väčšina rázcestníkov zamlčí, a pritom je najdôležitejšia. Podstatná časť jesenických hrebeňov leží v národných prírodných rezerváciách, kde platí celoročný zákaz schádzania zo značenej cesty. Nejde o odporúčanie, ale o zákon o ochrane prírody a strážcovia ho vymáhajú. Slovenský ekvivalent je piaty stupeň ochrany, len s tým rozdielom, že tu sa netýka pár lokalít, ale celého vrcholového pásma.

• NPR Praděd je s rozlohou 2031 hektárov najrozsiahlejšou rezerváciou v celej Českej republike. Zahŕňa vrcholové partie od Malého Dědu cez Praděd, Petrovy kameny, Vysokú hole a Velký Máj až po Jelení hřbet, k tomu kaňon Bílej Opavy, Velkú aj Malú kotlinu.
• Na Petrovy kameny sa nesmie vystúpiť vôbec. Rastú tu jesenícke endemity, zvonček jesenícky a lipnica jesenícka, a zákaz sa porušuje tak často, že Správa CHKO musí lokalitu strážiť. Vrcholovú skalu si teda odfotíte od značky, hore neliezte.
• Do Velkej kotliny vedie jediná povolená cesta, a to náučný chodník Velká kotlina po modrej značke z Karlova pod Pradědem na Ovčárnu. Mimo neho je vstup do ľadovcového kotla vylúčený. Rastie tu okolo 350 druhov vyšších rastlín, podľa niektorých zdrojov aj takmer päťsto, je to botanicky najbohatšia lokalita v Česku.
• NPR Šerák-Keprník má zhruba 794 hektárov a zahŕňa Šerák, Vozku aj Keprník. Ochrana je tu stará: prvú rezerváciu na tomto území vyhlásili Lichtenštejnovci už v roku 1904. Samotný vrchol Šeráku nie je sprístupnený, značka vedie vrstevnicovou cestou pod ním.
• NPR Rejvíz chráni rašelinisko staré šesť až sedem tisíc rokov. Chodí sa výhradne po povalovom chodníku. Malé machové jazierko nie je a nebude verejnosti prístupné, nevedie k nemu žiadny chodník.
• NPR Rašeliniště Skřítek s rozlohou 166 hektárov leží priamo pri ceste I/11 v sedle. Rašelinisko je podmáčané, ide sa po povaloch.

Praktický dôsledok pre plánovanie: v Jeseníkoch nefungujú skratky. Keď vám mapa v mobile ponúkne chodníček mimo značku, s veľkou pravdepodobnosťou navrhuje priestupok.

Turistické trasy Jeseníky: ako si vybrať trasu podľa síl a času

Hrubý rozdeľovník, ktorý nám v Jeseníkoch sedí:

• Do 2 hodín a s deťmi: Rejvíz a machové jazierko, okruh na Tři kameny z Přemyslovského sedla, Praděd z Ovčárne.
• Poldenný výlet (3 až 5 hodín): hrebeňovka z Červenohorského sedla na Švýcárnu, Vysoký vodopád z Videlského sedla, Vozka a Červená hora.
• Celý deň (5 až 8 hodín): Bílá Opava a Praděd z Karlovej Studánky, Skřítek a Jelení studánka, Šerák a Keprník z Ramzovej.
• Pre trénovaných (nad 20 km a 800 m stúpania): Divoký důl na Praděd, Velká kotlina a prechod cez Vysokú hole na Velký Máj.

10 tipov na najkrajšie turistické trasy Jeseníky

Pri každej trase nájdete základné čísla, rozpis s orientačnou kilometrážou, popis po značkách, dopravu a parkovanie, občerstvenie a to, čo cestou stojí za zastavenie. Kilometráž medzi rázcestníkmi je orientačná, čísla sa podľa zdroja a merania líšia.

1. Praděd z Ovčárne: najkratšia cesta na strechu Moravy

Dĺžka: zhruba 5 km okruh · Prevýšenie: okolo 180 m hore aj dole · Čas: 2 hodiny · Náročnosť: ľahká · Štart a cieľ: parkovisko Ovčárna (1310 m n. m.) · Typ: okruhNajrýchlejší spôsob, ako sa dostať na Praděd. Z Ovčárne je to na vrchol 2,9 km a stúpa sa necelých 200 metrov, pretože najväčšiu časť výškového rozdielu za vás vyrieši cesta zo sedla Hvězda.

Orientačný bod	Kilometráž
Ovčárna, parkovisko a autobusová zastávka	0,0 km
U Barborky, rázcestie	1,0 km
Pod Pradědem	2,3 km
Praděd, vrchol (1491 m n. m.)	2,9 km
Rázcestie pod Petrovými kameny	4,1 km
Ovčárna	5,1 km

Priebeh: Od parkoviska sa vyberiete po červenej asfaltkou, ktorá obchádza svah a míňa odbočku k chate Barborka. Na rázcestí U Barborky sa zbiehajú hneď tri značky, červená, zelená a modrá, a je to najfrekventovanejšia križovatka v okolí. Červená pokračuje hore cez rázcestie Pod Pradědem a posledných šesťsto metrov je otvorený hrebeň k vysielaču. Späť nemusíte rovnakou cestou: po zelenej smerom k Petrovým kameňom a potom dole k Ovčárni máte krajší výhľad do Velkej kotliny. Zablúdiť sa dá len v hmle, keď cesta aj chodník vyzerajú rovnako.Doprava a parkovanie: Autom sa bežne dôjde na parkovisko Hvězda (5,40 €, teda 130 Kč za deň, hodina 2,10 €), odtiaľ ide kyvadlový autobus na Ovčárnu, zhruba 3,5 km. Spoje vychádzajú v celú hodinu a dole sa vracajú v pol, cestovné sa podľa zdroja a nástupného miesta pohybuje zhruba od 2 do 3,30 €. Vyjsť vlastným autom až na Ovčárnu ide, ale kapacita je asi 40 miest bez možnosti rezervácie a parkovné stojí 33 € za deň v lete a 37 € v zime. Cez noc sa na Ovčárni parkovať nesmie.Občerstvenie a voda: Na Ovčárni aj na vrchole Pradedu sú reštaurácie, kúsok pod vrcholom Barborka a Kurzovní chata. Vodu doplníte bez problémov, toto je najlepšie zásobená časť Jeseníkov.Zaujímavosti: Vysielač na Pradede meria 146,5 metra (do roku 1993 to bolo 162 m) a vyhliadková plošina je vo výške 73 metrov, teda 1563 m n. m. Je to druhé najvyššie položené vyhliadkové miesto v Česku po Snežke. Vstupné vyjde na 7,40 € (180 Kč) za dospelého a 4,10 € (100 Kč) za dieťa od 4 do 12 rokov, otvorené býva od 1. apríla do 31. októbra 8:00 až 18:00 a v zimnej časti roka 8:00 až 16:00. Hore ide výťah.

2. Údolím Bílej Opavy z Karlovej Studánky na Praděd

Dĺžka: 17 km tam aj späť · Prevýšenie: 641 m · Čas: 6 hodín · Náročnosť: stredná, rebríky a lávky · Štart a cieľ: Karlova Studánka (800 m n. m.) · Typ: okruhNajkrajšia cesta na Praděd a zároveň jediná, kde idete kaňonom s vodopádmi. Bílá Opava sa na 2,5 km zarezáva o 400 metrov nižšie a prekonáva to kaskádami a perejami. Velký vodopád meria 7,9 metra a je súčasťou kaskády vysokej 16,4 metra a dlhej 40 metrov.

Orientačný bod	Kilometráž
Karlova Studánka, parkovisko pri Hubertuse	0,0 km
Na Paloučku, rázcestie (delí sa žltá a modrá)	2,0 km
Velký vodopád	3,5 km
Chata Barborka (1320 m n. m.)	6,0 km
Praděd, vrchol	8,5 km
Ovčárna	10,5 km
Karlova Studánka	17,0 km

Priebeh: Z kúpeľov sa ide mierne údolím po modrej až na rázcestie Na Paloučku. Tu sa rozhodujete. Žltá vedie priamo kaňonom po lávkach, schodoch a kovových rebríkoch, miestami istených reťazami, a je to samozrejme tá krajšia varianta. Modrá kaňon obchádza pohodlnou lesnou cestou a je vhodná pre tých, čo nemajú radi rebríky alebo idú s malými deťmi. Hore sa obe spoja pri chate Barborka, odkiaľ pokračujete po červenej na Praděd. Odporúčame hore po žltej a dole po modrej: zostup po mokrých rebríkoch je najrizikovejšia časť celej trasy. Kto pozná Jánošíkove diery, vie, o čom hovoríme, len tu je toho menej a rebríky sú kratšie.Doprava a parkovanie: Do Karlovej Studánky chodia autobusy z Bruntálu, Vrbna pod Pradědem a cez Videlské sedlo z Jeseníka. Autom sa parkuje na platených parkoviskách v obci, najbežnejšie je to pri reštaurácii Hubertus. Návrat je na to isté miesto.Občerstvenie a voda: V Karlovej Studánke reštaurácie a kúpeľné bufety, hore Barborka, Ovčárna, Kurzovní chata a reštaurácia na Pradede. V samotnom kaňone nie je nič, počítajte s dvoma až tromi hodinami bez zázemia.Zaujímavosti: Karlova Studánka je kúpeľná vidiecka pamiatková zóna z konca 18. storočia, celá drevená, v nadmorskej výške 800 metrov. Kaňon Bílej Opavy je súčasťou NPR Praděd a jeho spodná časť bola samostatnou rezerváciou už od roku 1963.

3. Hrebeňovka z Červenohorského sedla na Švýcárnu

Dĺžka: 13,5 km · Prevýšenie: 357 m · Čas: 3,5 hodiny · Náročnosť: ľahšia stredná, vhodné od 8 rokov · Štart a cieľ: Červenohorské sedlo (1013 m n. m.) · Typ: okruhNajlepší pomer výhľadu a námahy v celých Jeseníkoch. Štart je už vo výške vyše tisíc metrov, takže sa takmer nestúpa a pritom idete po hlavnom hrebeni s najvyšším bodom okolo 1309 metrov.

Orientačný bod	Kilometráž
Červenohorské sedlo, parkovisko	0,0 km
Skalní tabule	1,5 km
Kamzík, rázcestie	3,0 km
Velký Jezerník (1309 m n. m.)	5,0 km
Chata Švýcárna	6,5 km
Malý Jezerník (1208 m n. m.)	8,5 km
Výrovka (1167 m n. m.)	10,0 km
Červenohorské sedlo	13,5 km

Priebeh: Zo sedla sa vyberiete po červenej hrebeňovke cez Skalní tabule ku Kamzíku a ďalej cez Velký Jezerník k chate Švýcárna, ktorá leží pod vrcholom Malého Dědu. Späť sa vraciate po modrej, čo je vrstevnicová cesta obchádzajúca hrebeň z juhu, sklonovo výrazne miernejšia. Modrá trasa medzi Červenohorským sedlom a Švýcárnou meria 5,5 km a jej výhodou je, že je za vetra schovaná pod hranou hrebeňa. Časti trasy bývajú mokré až blatisté, počítajte s tým.Doprava a parkovanie: Červenohorské sedlo leží na ceste I/44 medzi Koutami nad Desnou a Domašovom, chodia sem autobusy z oboch strán a z Kout nad Desnou (konečná železničnej trate 293) funguje kyvadlová doprava. Parkovisko v sedle je platené, návrat na to isté miesto.Občerstvenie a voda: V sedle hotel a reštaurácia, na trase Švýcárna s prameňom. Medzi sedlom a Švýcárnou nič ďalšie nečakajte.Zaujímavosti: Červenohorské sedlo je jediné znížené miesto na tridsiatich kilometroch hrebeňa medzi Skřítkom a Ramzovou, a preto tadiaľ ťahajú vtáky. Od roku 2010 sa tu krúžkuje, len medzi rokmi 2010 a 2013 tu ornitológovia okrúžkovali 39 632 vtákov 113 druhov.

4. Divokým dolom z Kout nad Desnou na Praděd

Dĺžka: 21 km · Prevýšenie: 888 m · Čas: 7,5 hodiny · Náročnosť: veľmi náročná, len pre zdatných · Štart a cieľ: Kouty nad Desnou · Typ: okruhNajtvrdšia bežne chodená jesenícka trasa. Divoký důl je hlboko zarezané sútesková dolina, kde sa cez 500 metrov stúpa medzi skalami a potôčikmi v smrekovom lese, a stúpanie je naozaj prudké.

Orientačný bod	Kilometráž
Kouty nad Desnou, most	0,0 km
U Kamenné chaty (dolná nádrž Dlouhé stráně)	3,5 km
Ústie Divokého dolu	5,0 km
Pod Pradědem	9,5 km
Praděd, vrchol	10,5 km
Švýcárna	13,0 km
Kamzík, rázcestie	14,5 km
Petrovka	17,0 km
Kouty nad Desnou	21,0 km

Priebeh: Od mosta po modrej pozdĺž Desnej k dolnej nádrži prečerpávacej elektrárne Dlouhé stráně a k rázcestníku U Kamenné chaty. Odtiaľ sa trasa norí do Divokého dolu a ide hore. Hore sa napojíte na cestu Pod Pradědem a po zelenej vystúpite na vrchol. Zostup vedie po červenej cez Velký Jezerník a Kamzík a potom lesnou cestou cez Petrovku, kde vás čaká zhruba 600 metrov prudkého klesania. V spodnej časti Divokého dolu sa dá pri vysokej vode zdržať, potok sa prechádza.Doprava a parkovanie: Kouty nad Desnou sú konečná železničnej trate 293 zo Šumperka, dôjdete sem teda vlakom. Autom parkujete buď na voľnom parkovisku pri moste, alebo v platenom areáli Kouty. Trasa je okruh, vraciate sa na štart.Občerstvenie a voda: V Koutoch nad Desnou reštaurácia pri areáli, na trase potom nič až do vrcholovej časti. Hore máte Praděd, Švýcárnu a Barborku. Posledná istá voda je v Koutoch, počítajte s dvoma litrami na osobu.Zaujímavosti: Prečerpávacia vodná elektráreň Dlouhé stráně na rázsoche Mravenečníku, ľadovcový charakter Divokého dolu a fakt, že celá vrcholová časť leží v NPR Praděd, teda značku nesmiete opustiť ani na chvíľu.

5. Velká kotlina, Vysoká hole a Velký Máj z Karlova

Dĺžka: 23 km · Prevýšenie: 795 m · Čas: 7 hodín · Náročnosť: náročná, pre zdatných turistov · Štart a cieľ: Karlov pod Pradědem · Typ: okruhTrasa pre tých, ktorí chcú vidieť botanicky najcennejšie miesto v Česku a prejsť si dlhý úsek južnej hrebeňovky. Velká kotlina je ľadovcový kotol, kde padajú lavíny a sneh sa drží priemerne do júna, najdlhšie na Morave.

Orientačný bod	Kilometráž
Karlov pod Pradědem, parkovisko Ski aréna	0,0 km
Karlov-Moravice, rázcestie	0,5 km
Studnička pod Velkým kotlem	3,5 km
Rázcestie pod Petrovými kameny	7,0 km
Vysoká hole (1465 m n. m.)	8,0 km
Velký Máj (1385 m n. m.)	10,5 km
Jelení studánka	13,5 km
Alfrédka	16,0 km
Karlov pod Pradědem	23,0 km

Priebeh: Od rázcestníka Karlov-Moravice sa ide pozdĺž rieky po modrej, kadiaľ vedie náučný chodník Velká kotlina. Po zhruba troch kilometroch miniete studničku pod Velkým kotlem a začne strmé stúpanie do kotliny. Hore sa napojíte na hrebeň, miniete Petrovy kameny (na ktoré sa nesmie) a prejdete po červenej cez Vysokú hole, Kamzičník a Velký Máj k Jelení studánke. Zostup vedie cez Alfrédku a Mravencovku späť do Karlova. Náučný chodník Velká kotlina vznikol v roku 1971 a má šesť zastavení.Doprava a parkovanie: Karlov pod Pradědem je časťou Malej Morávky, autobusom sa sem dostanete z Bruntálu. Parkuje sa pri Ski aréne Karlov. Okruh, návrat na štart.Občerstvenie a voda: V Karlove a Malej Morávke krčmy a penzióny, na hrebeni kamenná útulňa pri Jelení studánke (len prístrešok, nie bufet) a výdatný prameň. Inak celý hrebeň bez zázemia. Naberte vodu pri studničke pod Velkým kotlem alebo pri Jelení studánke.Zaujímavosti: Vo Velkej kotline rastie okolo 350 druhov vyšších rastlín, z toho 117 ohrozených, a dva endemity: skorocel černastý sudetský a klinček kartuziánsky sudetský. Žijú tu kamzíky, privezené sem v roku 1913 z rakúskych Álp. Na Vysokej holi stojí barokový pieskovcový hraničný kameň z roku 1681 a za vojny tu Nemci postavili rádiolokačnú stanicu Nebelhorn s dosahom 75 kilometrov.

6. Skřítek, Ztracené kameny a Jelení studánka

Dĺžka: 17 km · Prevýšenie: 510 m · Čas: 5 hodín · Náročnosť: stredná, od 10 rokov · Štart a cieľ: sedlo Skřítek (874 m n. m.) · Typ: okruhJužný koniec jesenickej hrebeňovky, výrazne pokojnejší než okolie Pradedu. Štart je pohodlný, pretože Skřítek je ploché sedlo priamo na ceste I/11 zo Šumperka do Rýmařova a parkuje sa pri motoreste.

Orientačný bod	Kilometráž
Skřítek, parkovisko pri chate	0,0 km
Ztracené kameny	3,0 km
Pecny (1334 m n. m.)	5,5 km
Jelení studánka	8,0 km
Alfrédka	10,5 km
Mravenčí sedlo	13,0 km
Pod Josefínkou	15,0 km
Skřítek	17,0 km

Priebeh: Prvých zhruba 600 metrov idete po zelenej po rovine okolo sochy škriatka a pozdĺž Klepáčovského potoka. Potom príde najnáročnejšia časť celej trasy, prudké stúpanie k Ztraceným kamenům. Ďalej pokračujete lesom cez prírodnú rezerváciu Břidličná na Pecny a rozľahlým hrebeňom k Jelení studánke. Zostup vedie po červenej a žltej cez Alfrédku a potom 6,5 kilometra pod hrebeňmi cez Mravenčí sedlo a Pod Josefínkou späť na štart.Doprava a parkovanie: Autobusy zastavujú priamo v sedle na zastávke Motorest Skřítek, autom parkujete vedľa motorestu. Návrat na to isté miesto.Občerstvenie a voda: Chata na Skřítku hneď na štarte, na trase potom len útulňa pri Jelení studánke a prameň. Vodu naberte tam.Zaujímavosti: Hneď pri parkovisku leží NPR Rašeliniště Skřítek s rozlohou 166 hektárov, vyhlásená v roku 1955, aby sa zastavila ťažba rašeliny. Pri nájazde na parkovisko stojí plastika škriatka od sochára Jiřího Jílka. Cestu cez sedlo postavila v rokoch 1836 až 1842 firma bratov Kleinovcov a stál tu zájazdný hostinec Berggeist.

7. Šerák a Keprník z Ramzovej

Dĺžka: 15 km · Prevýšenie: 696 m · Čas: 5 hodín · Náročnosť: stredná, od 10 rokov · Štart a cieľ: Ramzová · Typ: okruhSeverný koniec hlavného hrebeňa a najlepšia jesenícka trasa pre tých, ktorí prídu vlakom. Keprník (1423 m n. m.) je najvyšší vrchol Keprnickej hornatiny, Šerák (1351 m) jeho známejší sused s chatou.

Orientačný bod	Kilometráž
Ramzová, parkovisko pri lanovke	0,0 km
Studnička Dobrá voda	2,5 km
Čerňava, medzistanica lanovky (1063 m n. m.)	4,0 km
Šerák, Chata Jiřího (1323 m n. m.)	6,5 km
Trojmezí	8,0 km
Keprník (1423 m n. m.)	9,0 km
Chata Jiřího	11,0 km
Ramzová	15,0 km

Priebeh: Od parkoviska po červenej lesom pozdĺž zjazdovky a dolnej stanice lanovky, okolo studničky Dobrá voda s kaplnkou k medzistanici Čerňava. Odtiaľ príde najtvrdší úsek: 2,5 km a 250 metrov prevýšenia kamenistým terénom po svahoch Mračné hory. Hore ste pri Chate Jiřího a ďalej pokračujete hrebeňom cez Trojmezí na Keprník, čo je ďalších zhruba 150 metrov stúpania. Späť rovnakou cestou, alebo sa nechajte odviezť lanovkou.Doprava a parkovanie: Toto je najlepší jesenícky nástup bez auta. Zastávka Ramzová leží na trati Šumperk až Krnov, zastavujú tu priame vlaky z Jeseníka aj z Brna a Olomouca, a od vlaku je to k dolnej stanici lanovky asi 700 metrov. Sedačková lanovka Ramzová až Šerák má dva úseky (1459 m a 1810 m dĺžky, 296 m a 274 m prevýšenia) a jazdí celoročne okrem apríla a novembra. Cez letné prázdniny býva v prevádzke zhruba 8:30 až 17:00.Občerstvenie a voda: V Ramzovej krčmy a penzióny, na hrebeni Chata Jiřího, kamenná stavba, ktorú neskôr rozšírili v roku 1926. Čapuje sa v nej pivo Šerák z hanušovického pivovaru Holba. Posledná voda na trase je studnička Dobrá voda pod sedlom Čerňava.Zaujímavosti: Šerák leží na hlavnom európskom rozvodí medzi Čiernym a Baltským morom. Snehová pokrývka tu drží 180 dní v roku a priemerná ročná teplota je 2,2 °C. Na vrchole Keprníku nájdete kryoplanačnú terasu s mrazovým zrubom 40 × 30 metrov a výškou 4 metre a najlepšie vyvinuté thufury, teda pôdne kopčeky, v celom Hrubom Jeseníku. Pozor: na samotný vrchol Šeráku sa nesmie, značka vedie vrstevnicovou cestou pod ním.

8. Vozka a Červená hora z Červenohorského sedla

Dĺžka: 14 km · Prevýšenie: 562 m · Čas: 4 hodiny · Náročnosť: stredná, od 10 rokov · Štart a cieľ: Červenohorské sedlo · Typ: okruhNajlepší kruhový rozhľad v Jeseníkoch za najmenšiu cenu. Vozka (1377 m n. m.) je ôsmy najvyšší vrchol Hrubého Jeseníka a jeho vrcholové svorové skaly sú vysoké sedem metrov.

Orientačný bod	Kilometráž
Červenohorské sedlo, parkovisko	0,0 km
Bílý sloup	2,0 km
Červená hora (1333 m n. m.)	4,0 km
Kamenné okno	5,0 km
Sedlo pod Vřesovkou	6,5 km
Trojmezí (1316 m n. m.)	7,5 km
Vozka (1377 m n. m.)	8,5 km
Vřesová studánka	11,5 km
Červenohorské sedlo	14,0 km

Priebeh: Zo sedla sa ide najskôr pohodlnými štrkovými cestami, potom po červenej stúpanie cez prírodnú rezerváciu Sněžná kotlina na Červenú horu. Ďalej miniete skalný útvar Kamenné okno, sedlo pod Vřesovkou a plošinu Trojmezí. Odbočka na Vozku vedie po žltej a je krátka, ale oplatí sa: z vrcholových skál je vidieť celý Hrubý Jeseník a za dobrej viditeľnosti aj Krkonoše, Beskydy alebo Tatry. Zostup po zelenej takzvanou Japonskou záhradou a späť po červenej okolo Vřesovej studánky.Doprava a parkovanie: Rovnaké ako pri trase číslo 3. Autobusy z Kout nad Desnou aj z Jeseníka, platené parkovisko v sedle.Občerstvenie a voda: Hotel a reštaurácia v sedle. Na trase nie je žiadny bufet, kaplnka pri Vřesovej studánke je pútnické miesto, nie občerstvenie. Berte si vodu zo sedla.Zaujímavosti: Vozka je súčasťou NPR Šerák-Keprník a vo výškach 1310 až 1340 metrov je na ňom rašelinisko. Podľa povesti tu skamenel vozka, ktorý si pri zapadnutí do rašeliniska podkladal kolesá bochníkmi chleba. V roku 2021 tu pár nadšencov bez povolenia vztýčilo drevený kríž, ktorý musel ísť preč, pretože šlo o porušenie zákona o ochrane prírody.

9. Rejvíz a Velké machové jazierko

Dĺžka: 2,2 km jedným smerom, 4,4 km tam a späť · Prevýšenie: zhruba 74 m · Čas: 1,5 až 2 hodiny · Náročnosť: nenáročná, po povaloch · Štart a cieľ: osada Rejvíz (780 m n. m.) · Typ: tam a späťJediná trasa v tomto prehľade, ktorú zvládne ktokoľvek, a pritom je to jedno z najzaujímavejších miest v Jeseníkoch. Rašelinisko tu vzniklo pred šiestimi až siedmimi tisíckami rokov pri ústupe doby ľadovej.

Orientačný bod	Kilometráž
Rejvíz, parkovisko oproti penziónu	0,0 km
Terénna stanica s pokladňou	0,8 km
Velké mechové jezírko, vyhliadková terasa	2,2 km
späť Rejvíz	4,4 km

Priebeh: Od penziónu sa ide po žltej smerom k Bublavému potoku. Pri drevenej terénnej stanici sa platí symbolický príspevok na údržbu, zhruba 0,80 až 1,70 € (20 až 40 Kč), a odtiaľ pokračuje povalový chodník z klád až k vyhliadkovej terase pri jazierku. Chodník má päť zastavení a otvorili ho v roku 1970. Späť buď rovnakou cestou, alebo po modrej smerom na Jeseník.Doprava a parkovanie: Rejvíz leží zhruba 8 km východne od Jeseníka a je najvyššie položenou dedinou v českom Sliezsku. Parkovisko je priamo oproti penziónu na začiatku chodníka, parkovné sa v posledných rokoch pohybovalo okolo 4,10 € (100 Kč) za deň a vyberá sa v hotovosti zhruba do popoludňajších hodín.Občerstvenie a voda: Oproti parkovisku bufet, v osade penzióny a Noskove chaty. Na samotnom chodníku nič.Zaujímavosti: Velké mechové jezírko má plochu 1693 m² a hĺbku až tri metre. Rastie tu borovica barinná, rašelinník a mäsožravá rosička okrúhlolistá, žije tu arktická vážka rašelinná. Malé machové jazierko, ktoré leží asi kilometer juhovýchodne, je celkom zarastené a verejnosti neprístupné, nevedie k nemu žiadny chodník. Kto vám ponúka „cestu k Malému jazierku“, posiela vás mimo značku do rezervácie. Chodník býva prístupný v letnej sezóne zhruba od mája do októbra.

10. Vysoký vodopád Miliónovou cestou z Videlského sedla

Dĺžka: 10 km · Prevýšenie: 550 m · Čas: 3,5 hodiny · Náročnosť: stredná, od 10 rokov · Štart a cieľ: Videlské sedlo (930 m n. m.) · Typ: okruhVysoký vodopád je s 28 metrami najvyšší vodopád Jeseníkov a jeden z najvyšších v Česku. Pred rokom 1880 mal dokonca 45 metrov a voda padala voľným pádom, potom ale povodňový zosuv pôdy zasypal miesto dopadu.

Orientačný bod	Kilometráž
Videlské sedlo, parkovisko	0,0 km
U Vysokého vodopádu, rázcestie	4,5 km
Vysoký vodopád	5,0 km
Nad Vodopádem	5,6 km
Malý Děd (1369 m n. m.)	7,5 km
Videlské sedlo	10,0 km

Priebeh: Zo sedla vedie prvých 4,5 km po žltej pohodlnou cyklistickou cestou lesom, takzvanou Miliónovou cestou. Na rázcestí U Vysokého vodopádu sa odbočí na modrú a zostúpi okolo Sokolí skály k vodopádu. Späť hore na rázcestie Nad Vodopádem a po žltej smerom ku Švýcárni, cez vrchol Malého Dědu (1369 m) a potom 2,5 km klesania späť k parkovisku. Kto chce, predĺži si trasu odbočkou na Švýcárnu a odtiaľ je to už pohodlne aj na Praděd.Doprava a parkovanie: Videlským sedlom prechádza cesta II/450 z Jeseníka do Vidiel a ďalej na Karlovu Studánku, chodia tadiaľ autobusy. Parkovisko je priamo v sedle. Návrat na štart. V zime môže byť spojenie cez sedlo prechodne zablokované.Občerstvenie a voda: Na trase nič. Najbližšie zázemie je vo Vidliach, v Karlovej Studánke alebo na Švýcárni, ak si zájdete. Berte si vodu so sebou.Zaujímavosti: Vodopád leží v prírodnej rezervácii Vysoký vodopád vyhlásenej v roku 1982 na 141,4 hektároch, chráni sa tu horský les a vzácne machové spoločenstvá. V oblasti je preukázaný výskyt rysa ostrovida.

Súhrnná tabuľka jesenických trás

Trasa	Dĺžka	Prevýšenie	Čas	Štart
Praděd z Ovčárne	cca 5 km	cca 180 m	2 h	Ovčárna
Bílá Opava a Praděd	17 km	641 m	6 h	Karlova Studánka
Hrebeňovka na Švýcárnu	13,5 km	357 m	3,5 h	Červenohorské sedlo
Divoký důl na Praděd	21 km	888 m	7,5 h	Kouty nad Desnou
Velká kotlina a Vysoká hole	23 km	795 m	7 h	Karlov pod Pradědem
Skřítek a Jelení studánka	17 km	510 m	5 h	sedlo Skřítek
Šerák a Keprník	15 km	696 m	5 h	Ramzová
Vozka a Červená hora	14 km	562 m	4 h	Červenohorské sedlo
Rejvíz a machové jazierko	4,4 km	cca 74 m	1,5 h	Rejvíz
Vysoký vodopád	10 km	550 m	3,5 h	Videlské sedlo

Doprava na Ovčárnu, parkovné a ako sa k trasám dostať

Doprava je v Jeseníkoch vec, na ktorej sa dá minúť prekvapivo veľa peňazí. Zhrnutie, ktoré vám ušetrí nervy. Ceny uvádzame v eurách podľa kurzu, na mieste sa ale platí v korunách:

Miesto	Cena	Poznámka
Parkovisko Hvězda	5,40 € (130 Kč) / deň, 2,10 € / hodina	ZŤP 2,10 € / deň, rezervácia cez Parkum.cz
Kyvadlový autobus Hvězda až Ovčárna	zhruba 2 až 3,30 € / osoba	hore v celú hodinu, dole v pol
Parkovné Ovčárna, osobné auto	33 € leto / 37 € zima	cca 40 miest, bez rezervácie, cez noc zákaz
Parkovné Ovčárna, motocykel	18,60 € / deň	letná sadzba
Parkovné Ovčárna, karavan	58 € / deň	mikrobus 66 €, autobus 116 €
Rozhľadňa Praděd	7,40 € dospelý / 4,10 € dieťa	deti do 4 rokov zadarmo, výťah
Rejvíz, parkovné	okolo 4,10 € / deň	hotovosť, k tomu príspevok na chodník 0,80 až 1,70 €
Lanovka Ramzová až Šerák	podľa cenníka prevádzkovateľa	celoročne mimo apríla a novembra

Vlakom sa najlepšie dostanete do Ramzovej (trať Šumperk až Krnov, priame vlaky z Brna a Olomouca) a do Kout nad Desnou (konečná trate 293 zo Šumperka). Z Kout chodí kyvadlová doprava na Červenohorské sedlo. Do Karlovej Studánky a na Skřítek sa chodí autobusom.Zo Slovenska je najrozumnejšia cesta autom cez Ostravu a Bruntál na Karlovu Studánku, zo Žiliny počítajte s dvoma a pol hodinami, z Bratislavy so štyrmi. Vlakom sa dá dôjsť do Olomouca a odtiaľ prestúpiť na spoj do Jeseníka alebo do Šumperka, cesta je ale dlhá a s prestupmi. Kartou zaplatíte takmer všade, ale parkovné na Rejvíze a príspevok na povalový chodník sa vyberajú v hotovosti a v korunách, takže pár stoviek korún majte pri sebe.

Zimné turistické trasy v Jeseníkoch: čo je inak

Jesenícka zima nie je alpská, ale je to najdrsnejšia zima v Česku hneď po Krkonošiach, a hrebeň sa v nej správa inak než v lete. Snehová pokrývka na Šeráku leží 180 dní v roku a hrebeň je nad hranicou lesa bez akéhokoľvek úkrytu. Kto pozná zimné hrebene Malej Fatry alebo Kráľovu hoľu, nájde tu presne tú istú kombináciu: mierna nadmorská výška, ale úplne otvorený terén a vietor, ktorý mení sneh na tvrdé záveje.

• Lavíny tu naozaj padajú. Horská služba vyhlasuje pre Jeseníky lavínový stupeň v medzinárodnej päťstupňovej škále a lavínové katastre stráži meraním. Najrizikovejšie sú Velký kotel, Malá kotlina, Sviní důl a Medvědí důl. Keď padne tretí stupeň, teda značné nebezpečenstvo, dochádza k samovoľnému uvoľňovaniu lavín a Horská služba výslovne neodporúča sa v týchto miestach pohybovať.
• Lavínovú predpoveď nájdete na webe Horskej služby v sekcii pre Jeseníky, ale je sezónna. Mimo zimy sa jednoducho nezobrazuje. Tiesňová linka českej Horskej služby je 1210, slovenské číslo 18 300 tu nefunguje.
• Bílá Opava po žltej je v zime uzavretá. Rebríky a lávky nad korytom zamrznú a trasa je neschodná. Hore sa v zime chodí modrou obchádzkou.
• Značenie na hrebeni mizne pod snehom. V bezlesých úsekoch funguje tyčové značenie, ale nie je všade a nie je dokonalé. Bez mapy, kompasu a nabitej navigácie na hrebeň v zime nechoďte.
• Vietor je hlavný nepriateľ. Vysoká hole, Praděd a Petrovy kameny sú úplne otvorené a vietor tam pretvára sneh do tvrdých závejov. Ku sneženiu sa takmer vždy pridá vietor, ktorý počas pár hodín navezie pol metra snehu do záveterných svahov.
• Cesta I/44 na Červenohorské sedlo býva v zime nezjazdná alebo zjazdná len s reťazami. Spojenie cez Videlské sedlo môže byť prechodne zablokované.
• V zime sa nesmú opúšťať vyznačené zjazdovky v okolí Petrových kameňov, ochrana rezervácie platí aj pod snehom.

Ktoré trasy z tohto prehľadu dávajú v zime zmysel: Praděd z Ovčárne (za dobrého počasia a s nadväznosťou na kyvadlovú dopravu), Šerák z Ramzovej s lanovkou a hrebeňovka z Červenohorského sedla po modrej, ktorá je schovaná pod hranou hrebeňa. Vysokú hole, Velkú kotlinu a Divoký důl si nechajte na leto, ak nie ste vybavení a skúsení. Kto chce v zime skôr stopy než sneh v topánkach, pozrie sa na bežkárske trate v Česku, kde riešime, kde sa zisťuje aktuálny stav stôp.

Chaty, občerstvenie a voda na trase

Jeseníky majú hustú sieť horských chát, ale je rozložená nerovnomerne. Okolie Pradedu je zásobené výborne: Ovčárna, Barborka, Kurzovní chata, Švýcárna a reštaurácia priamo na vrchole. Južný hrebeň medzi Vysokou holí a Skřítkom je naopak takmer prázdny, jediné zázemie je kamenná útulňa pri Jelení studánke, čo je prístrešok, nie bufet.

• Barborka (1320 m) stojí na južnom svahu Pradedu pri Bílej Opave, kúsok od rázcestia U Barborky, kde sa zbieha červená, zelená a modrá. Postavená bola v roku 1943 a v roku 1948 tu vznikla jesenícka Horská záchranná služba.
• Chata Jiřího na Šeráku (1323 m) je kamenná stavba z roku 1894, rozšírená v roku 1926. Pôvodnú drevenú útulňu z roku 1888 postavil nemecký turistický spolok.
• Švýcárna leží pod vrcholom Malého Dědu a je uzlovým bodom medzi Červenohorským sedlom, Pradedom a Videlským sedlom. Je pri nej prameň.
• Chata na Skřítku je na štarte južného okruhu, priamo pri parkovisku.

Pravidlo pre vodu: posledný istý zdroj je vždy v údolí alebo pri pomenovanej studničke (Dobrá voda pod Čerňavou, Jelení studánka, prameň pri Švýcárni, studnička pod Velkým kotlem). Na hrebeni voda nie je. Na celodennú trasu berte dva litre na osobu.

Kde prespať, keď chcete Jeseníky prejsť poriadne

Na dve až tri trasy z tohto prehľadu sa v Jeseníkoch oplatí prespať, pretože prejazdy medzi nástupnými miestami trvajú. Zo Slovenska to platí dvojnásobne: aj zo Žiliny je to na jeden deň veľa a z Bratislavy nereálne. Ako základňa pre južnú stranu funguje Karlova Studánka a Malá Morávka, pre severnú Ramzová a Jeseník, pre západnú Kouty nad Desnou a Loučná nad Desnou.Nájsť ubytovanie v Karlovej Studánke → · ubytovanie v Ramzovej → · ubytovanie v Jeseníku →

Čo si vziať na jesenícku trasu

• Vetrovka a druhá vrstva aj v lete. Na hrebeni je bežne o osem až desať stupňov menej než v údolí a fúka.
• Topánky s poriadnou podrážkou. Kamenisté chodníky nad Čerňavou, mokré povaly pri Rejvíze aj rebríky v Bílej Opave sú v teniskách lotéria.
• Dva litre vody na celodennú trasu. Na hrebeni nie je kde doplniť.
• Mapa a nabitá navigácia. Plochý hrebeň v hmle je bez orientačných bodov.
• Hotovosť v korunách. Parkovné na Rejvíze aj príspevok na chodník sa platia v hotovosti a eurá tam nevezmú.
• V zime navyše nesmeky alebo mačky, čelovka, teplé rukavice a kontrola lavínovej predpovede pred výjazdom.

Najčastejšie chyby, ktorým sa v Jeseníkoch vyhnúť

• Výjazd autom až na Ovčárnu. Za 33 € denne a neistotu s kapacitou to nestojí, keď z Hvězdy ide autobus.
• Skratka mimo značku. V NPR Praděd a NPR Šerák-Keprník ide o priestupok a strážcovia to riešia.
• Výstup na Petrovy kameny. Zakázaný celoročne, rastie tam zvonček jesenícky a lipnica jesenícka.
• Zostup po žltej v Bílej Opave za mokra alebo v zime. Najčastejší zdroj úrazov v oblasti.
• Podcenenie vetra na hrebeni. Krásne ráno v Karlovej Studánke neznamená nič o tom, čo je na Vysokej holi.
• Hľadanie Malého machového jazierka. Je zarastené, neprístupné a nevedie k nemu chodník.

Kam ďalej

• Bežkárske trate v Česku
• Rešovské vodopády: trasy a okruhy
• Nenáročné turistické trasy po Česku
• Hory Beskydy: túry, vrcholy a hrebeňovky
• Najvyššie hory Česka
• Hory v Česku: prehľad pohorí

Časté otázky