Llogara Pass v Albánsku: priesmyk, či tunel, túry a ubytovanie

Llogara Pass (po albánsky Qafa e Llogarasë) je cesta, na ktorej spomalíte, aj keď sa nikam neponáhľate. Od Vlory stúpa borovicovým lesom až do výšky 1 027 metrov a potom sa za jednou zákrutou les zrazu otvorí a pod vami leží Iónske more. Nie kúsok vody kdesi v diaľke, ale celá Albánska riviéra naraz: svetlý pás pláže v Palase, strechy Dhërmi a more, ktoré má z tej výšky takmer neskutočne modrú farbu.

Prvý raz sme cez Llogaru išli neskoro popoludní, keď slnko zapadalo rovno do mora. Zastavovali sme tak často, že dvadsať kilometrov nám trvalo hodinu a pol, a vôbec to neľutujeme. Od roku 2024 sa dá celý priesmyk obísť tunelom za sedem minút a veľa ľudí to dnes robí bez toho, aby tušili, o čo prichádzajú. Pritom stačí pridať pár desiatok minút. A noc hore v parku a noc dole na pláži, to sú dve úplne odlišné dovolenky.

Kde leží priesmyk Llogara Pass a prečo sa oň všetci zastavujú

Llogarský priesmyk je sedlo v Keraunských horách, teda v hrebeni, ktorý na juhu Albánska vyrastá priamo z mora. V tom je celé čaro tohto miesta: nikde inde v krajine nevidíte na jednom horizonte dvojtisícový vrch aj pláž. Cesta SH8 sem stúpa od Vlory cez mestečká Orikum a Dukat, prekročí sedlo v 1 027 metroch a potom klesá serpentínami k prvým dedinám riviéry: Palasa, Dhërmi, Vuno, Himarë.

Vyhliadková plošina na Llogarskom priesmyku, v pozadí Korfu. Foto: Albinfo, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons.

Les okolo sedla chráni Národný park Llogara, vyhlásený v roku 1966. Má len približne 10,1 km², no zvažuje sa takmer od hladiny mora až k vrcholom Keraunských hôr. Najvyšší z nich, Maja e Çikës, meria 2 045 metrov a je to najvyšší vrch albánskeho pobrežia. Rastú tu borovice a jedle, ktoré morský vietor celé desaťročia ohýba na jednu stranu, až pripomínajú zástavy.

Priamo nad sedlom sa týči Maja e Qorrës (2 018 m) a kto má chuť, vyšliape na ňu z priesmyku zhruba za tri hodiny. Úprimne však, drvivá väčšina návštevníkov sem prichádza kvôli jednej zákrute a výhľadu z nej. Aj to podľa nás stojí za odbočku.

Llogara Pass, či tunel? Dnes je to hlavná otázka

Do júla 2024 ste na výber nemali. Kto chcel z Vlory na riviéru, musel cez sedlo. Potom otvorili Llogarský tunel, zhruba šesťkilometrovú rúru pod horou a najdlhší cestný tunel v Albánsku. Úsek, ktorý sa predtým šiel okolo tridsiatich minút, sa scvrkol na sedem. Vjazd je pri Dukate na severnej strane, výjazd dole pri Palase na riviére, takže obe trasy sa rozdeľujú a znova stretávajú na rovnakých miestach. Len tá stará medzi nimi vystúpa o kilometer vyššie.

Jednu vec treba povedať na rovinu: stará cesta cez sedlo je stále otvorená a stále zadarmo. Tunel ju nenahradil, len ju obišiel. Navigácia však počíta čas, a tak vám Google Maps a podobné aplikácie v predvolenom nastavení takmer vždy ponúknu tunel. Pred odchodom si trasu pozrite na mape. Ak vedie horou skoro rovno, idete tunelom. Ak sa krúti, je to tá správna.

Južný portál Llogarského tunela pri Palase, otvoreného v júli 2024. Toto je rýchly variant: sedem minút a žiadny výhľad. Foto: Tubjjni, CC0, Wikimedia Commons.

Mýto za tunel schválili albánske úrady v apríli 2026, no k 18. júlu 2026 sa stále neplatilo: kamery na bráne čítajú evidenčné čísla, pri závore stojí personál, ale peniaze nikto nevyberá. Oficiálny dátum spustenia zverejnený nebol, takže to berte ako výdavok, ktorý sa môže kedykoľvek objaviť. Pár sto lekov v hotovosti v aute sa zíde tak či tak.

Čo by sme spravili my: smerom na juh cez sedlo, naspäť tunelom. Serpentíny si užijete raz, výhľad máte z lepšej strany (idete k moru, nie od neho) a na spiatočnej ceste, keď ste zvyčajne unavení a chcete stihnúť ešte niečo ďalšie, ušetríte polhodinu.

Ako sa na Llogara Pass dostať

Zo Slovenska je najrýchlejšia cesta letecky do Tirany. Zo západného Slovenska máte najbližšie letisko v Bratislave alebo vo Viedni, z východu prichádza do úvahy aj Budapešť. Konkrétne linky a sezónne lety sa menia, aktuálnu ponuku si overte priamo u leteckých spoločností. V Tirane si požičajte auto a ste na juhu za pár hodín. Autom zo Slovenska sa dá ísť tiež, cez Maďarsko a Balkán je to však dlhá cesta, s ktorou rátajte aspoň na dva dni jazdy.

Na samotnom priesmyku je najpohodlnejšie auto, a to v Albánsku platí takmer všade. Cesta je asfaltová a v dobrom stave, ale úzka, strmá a plná ostrých zákrut. Jazdite za svetla, neponáhľajte sa a rátajte s tým, že vás niekto bude predbiehať tam, kde by nemal. S obytným autom alebo väčšou dodávkou je to podstatne viac roboty.

Pohľad zo sedla nadol. Svetlý pás v strede svahu je stará cesta, ktorá sa takto krúti až k plážam Palasa a Drymades. Foto: Albinfo, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons.

Bez auta to ide tiež. Autobusy a furgony (zdieľané dodávky) na linke Vlora – Saranda cez priesmyk jazdia, rovnako ako priame spoje z Tirany do Himarë. Háčik je v tom, že dopravcovia nikde neuvádzajú, či konkrétny spoj pôjde cez sedlo, alebo tunelom, a od otvorenia tunela sa to mení. Ak vám ide o výhľad, opýtajte sa vodiča ešte pred nástupom. A nerátajte s tým, že zastaví na vyhliadke.

Druhá možnosť je celodenný výlet z Vlory alebo z mestečiek na riviére. Väčšina okruhov po riviére vyhliadku na Llogare zahŕňa a zastávku na fotku má v programe. Ak nechcete šoférovať, je to najjednoduchší spôsob, ako priesmyk vidieť.

Čo robiť na priesmyku Llogara Pass okrem fotky z auta

Vyhliadková plošina s výhľadom až na Korfu

Klasická zastávka. Zábradlie na hrane zrázu, pod vami kilometer prázdna a potom pobrežie, ktoré sa stáča na juh. Za dobrej viditeľnosti z plošiny dovidíte aj na Korfu. Nám sa tu najviac páčila nie samotná vyhliadka, ale miesto kúsok od nej, kde môžete prejsť pár sto metrov po hrebeni preč od ľudí a mať rovnaký výhľad len pre seba.

Pisha e Flamurit, borovica v tvare zástavy

Symbol parku. Osamelá borovica, ktorú morský vietor za desiatky rokov vytvaroval tak, že všetky jej konáre mieria na jednu stranu ako vlajka vo vetre. Stojí na jednom z ľahkých okruhov v parku a je to päťminútová zastávka, ktorá vám o tomto mieste povie viac než celá vyhliadka: takto tu fúka stále.

Pisha e Flamurit, „vlajková borovica“ národného parku Llogara. Foto: Albinfo, CC0, Wikimedia Commons.

Paragliding

Vysoký štart, teplé more priamo pod vami a spoľahlivá termika. Aj preto patrí Llogara k najlepším miestam na paragliding v Albánsku a v sezóne tu pôsobí niekoľko agentúr s tandemovými letmi. Štartuje sa zo svahu pri sedle, letí sa nad pobrežím a pristáva dole pri plážach okolo Palasy. Aj keď sami nepoletíte, štartovisko je výborná vyhliadka a takmer vždy tam niekto rozkladá padák.

Na bicykli cez sedlo

Llogara patrí k najznámejším stúpaniam na Balkáne a od mája 2025 má aj pečiatku veľkej cyklistiky: tretia etapa Giro d’Italia z Vlory do Vlory sem vyšplhala z južnej, prímorskej strany. Tá má od mora k sedlu zhruba 10,5 kilometra s priemerným sklonom 7,4 percenta. Severný výstup od Dukatu je dlhší a o niečo miernejší, okolo 13,7 kilometra a 861 výškových metrov s priemerom 6,5 percenta, no v najstrmšom mieste cez desať. Tieň na ceste takmer nie je, preto sa v lete vyráža skoro ráno, alebo vôbec. Tunelom by sme na bicykli nešli, šesť kilometrov v uzavretej rúre s premávkou nie je nič pre cyklistu. Hore aj dole teda po starej ceste.

Návštevnícke centrum a informačné tabule

Pod sedlom stojí novšie informačné centrum národného parku, kde sa dozviete o tunajšej prírode a značených chodníkoch. Otváracie hodiny si overte na mieste, mimo sezóny býva zatvorené.

Bunkre

Cestou hore narazíte na betónové bunkre z čias komunistického režimu, okrem iného pri bývalom vojenskom stanovišti nad riviérou. V Albánsku sú všade, ale tieto majú najlepšiu adresu zo všetkých.

Túry z Llogarského priesmyku

Sedlo je prirodzeným východiskom viacerých značených trás. Park ich má okolo ôsmich, od prechádzky až po poriadny výstup. Tieto tri sú najobľúbenejšie:

Kratší variant pre tých, čo nechcú stráviť v horách celý deň: od sedla na západ popri anténach cez vrchol Maja e Thanasit (1 352 m) a potom dolu k informačnému centru a turistickej osade pod sedlom. Spolu okolo desiatich kilometrov a pekný kompromis medzi hrebeňom a lesom.

Kto chce viac než jeden deň, môže z priesmyku vyraziť na viacdňový prechod pobrežných hôr: hore k Maja e Qorrës, pod jej vrcholom na hlavný hrebeň a po ňom až na Maja e Çikës. Je to jeden z najkrajších trekov v krajine a úplne iné Albánsko než to plážové.

Kedy ísť na Llogaru

Výhľad stojí za to vždy. Všetko ostatné okolo neho sa však počas roka dosť mení.

• Máj a jún: podľa nás najlepšia kombinácia. Les je zelený, chodníky prázdne, teploty príjemné na chôdzu a dole sa už dá kúpať.
• Júl a august: cesta je najvyťaženejšia, vyhliadka plná a dole na pobreží horúčavy, ktoré na plážach bežne prekračujú tridsať stupňov. Hore je to znesiteľnejšie, ale parkovanie je peklo.
• September a október: more ešte teplé, ľudí výrazne menej, na chodníkoch pokoj. Keby sme mali vybrať jeden mesiac, je to september.
• Zima: sneh, hmla a občasné uzávery hore. Tunel vtedy dáva zmysel aj tým, čo by inak išli cez sedlo.

A ešte raz tá mikina, lebo na to každé leto niekto doplatí. Z Vlory odchádzate pri tridsiatich dvoch stupňoch v tričku a o hodinu neskôr stojíte v tisíc metroch vo vetre a drkocete zubami. Na výlete, ktorý má byť hlavne o výhľade, je to zbytočná škoda.

Kde spať: hore v parku, alebo dole pri mori

Pri Llogare je toto dôležitejšie rozhodnutie, než sa zdá. Sedlo oddeľuje dva úplne odlišné svety vzdialené od seba dvadsať minút jazdy a podľa toho, na ktorej strane spíte, máte inú dovolenku.

Hore v národnom parku

Pod sedlom leží takzvaná turistická osada Llogara: zhluk hotelov, penziónov a horských reštaurácií medzi borovicami, roztiahnutý pozdĺž cesty. Spíte v lese, v noci počuť len vietor a ráno je na terase zima aj v auguste. Tunajšie reštaurácie sú známe jahňacím na ražni a horskými syrmi, teda kuchyňou albánskych hôr, nie pobrežia.

Pre koho to je: pre tých, čo idú na túry a chcú vyraziť skoro ráno. Pre rodiny, ktorým v auguste na pobreží nevyhovujú nočné teploty. Pre každého, kto chce po týždni na pláži jednu noc ticha. A úprimne aj pre tých, čo idú dlhú etapu z Tirany na juh, napríklad hneď po prílete, a nechcú zdolávať serpentíny po tme.

Čo za to zaplatíte: k moru musíte autom, pešo sa na pláž nedostanete. Večer tu okrem reštaurácie pri vašom hoteli nie je kam ísť. A mimo sezóny je hore dosť mŕtvo, časť podnikov zatvára. Ubytovanie býva lacnejšie ako v prvej línii v Dhërmi, ale nie dramaticky, je to vyhľadávaná adresa.

Z konkrétnych mien tu stojí Hotel Alpin Llogara a Llogora Tourist Village (na Bookingu vedená ako Te’Dreri – Llogora Tourist Village). Ceny sa menia každú sezónu, preto má zmysel porovnávať ich až podľa vášho termínu.

Zobraziť ubytovanie v Llogare a okolí priesmyku →

Dole v Dhërmi a Palase

Dhërmi je prvá dedina riviéry pod serpentínami a klasická odpoveď na otázku, kde po priesmyku spať. Má dve tváre: staré kamenné Dhërmi vo svahu a plážovú časť dole pri vode, kde sa v sezóne sústreďuje väčšina hotelov, barov a hudby. Susedná Palasa je pokojnejšia a má dlhú okruhliakovú pláž, presne tú, na ktorú sa pozeráte z vyhliadky.

Palasa z výšky. Za pásom pláže vidno nový rezortný areál, ktorý tu za pár rokov vyrástol. Foto: Liridon, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons.

Pre koho to je: pre tých, čo idú hlavne k moru a priesmyk berú ako bonus po ceste. Pre tých, čo chcú večer vyjsť z hotela a mať nohy vo vode.

Čo za to zaplatíte: v júli a auguste patrí Dhërmi k drahším adresám na riviére a v plážovej časti je večer hlučno. Pokojnú dovolenku tu v hlavnej sezóne nehľadajte.

Zobraziť ubytovanie v Dhërmi →

Dole v Himarë

Himarë leží o kus ďalej na juh. Je to skôr mestečko než letovisko a žije normálnym životom aj mimo sezóny: obchody, promenáda, pár menších pláží na dosah pešo a okolo ďalšie zátoky. Bývanie tu vychádza zvyčajne lacnejšie ako v Dhërmi a máte odtiaľto blízko na výlety loďou.

Pre koho to je: pre dlhší pobyt na riviére, keď z jedného miesta vyrážate po okolí. Pre cestovateľov bez auta, lebo sem jazdia autobusy a dá sa odtiaľto dostať ďalej.

Zobraziť ubytovanie v Himarë →

Na severnej strane: Vlora, Orikum, Dukat

Ak prichádzate od Tirany neskoro, nemá zmysel prechádzať priesmyk v noci. Vlora je od sedla zhruba štyridsať kilometrov, má najväčší výber ubytovania v okolí, kompletnú infraštruktúru a ráno vyrazíte na priesmyk za svetla a v najkrajšom svetle. My tento variant používame radi: prespať vo Vlore, ráno o siedmej hore na sedlo, mať vyhliadku skoro pre seba a až potom zísť k moru.

Zobraziť ubytovanie vo Vlore →

Čo spojiť s Llogarou po ceste

Priesmyk je most medzi dvoma časťami Albánska a málokto sem ide len kvôli nemu. Na severnej strane máte Vloru so zátokami polostrova Karaburun a ostrovom Sazan, na južnej začína celá riviéra a končí až v Ksamile. Cestou od Tirany môžete odbočiť k antickej Apollónii pri Fieri a kto chce medzi horami a morom ešte jedno mesto, nech pridá Berat.

Ak si trasu po pobreží ešte len skladáte, začnite naším prehľadom kam k moru do Albánska. A ak váhate, či sa do Albánska vôbec vybrať autom, pamätajte na to, čo sme písali vyššie: cesty sú úzke, predbieha sa aj tam, kde by sa nemalo, a na horských úsekoch sa oplatí jazdiť defenzívne.

Čo by sme spravili inak

Keby sme išli cez Llogaru druhý raz, išli by sme pomalšie a menej by sme sa sústredili na tú jednu vyhliadku, ktorú každý pozná z Instagramu. Plošina je pekná, no zároveň je to najrušnejšie miesto celého priesmyku a človek tam medzi autobusmi cvakne päť fotiek a ide ďalej. Pritom stačí zísť o dve zákruty vedľa, zaparkovať na krajnici a prejsť pár sto metrov pešo. Rovnaký výhľad, žiadni ľudia a zrazu počujete vietor v borovicách namiesto motorov.

Vyhradili by sme si aj čas na to, čo na Llogare takmer nikto nerobí: zísť z hlavnej cesty do lesa. Park je malý, chodníky sú značené a aj hodinová prechádzka pomedzi ohnuté borovice vám o tom mieste povie viac než vyhliadka. Prvý raz sme to odbili, lebo nás ťahalo more, a to bola chyba. More tam bude aj zajtra.

A nakoniec: nemusíte stihnúť oboje. Naša prvá cesta cez priesmyk bola naháňačka s cieľom doraziť do Himarë „ešte pred zotmením“, takže sme vlastne len prešli niečím krásnym a mysleli pritom na check-in. Radšej ostaňte hore, dajte si jahňacie v horskej reštaurácii, nechajte telefón v aute a polhodinu sa len pozerajte dolu na more. Najlepšia časť Llogary sa nefotí, tú si treba vystáť.

Časté otázky o Llogara Pass

Kam ďalej

• Čo vidieť v Albánsku: 35 najkrajších miest (náš veľký prehľad celej krajiny)
• Vlora (najbližšie veľké mesto na severnej strane priesmyku)
• Kam k moru do Albánska
• Ksamil, albánske Maldivy
• Berat, mesto tisícich okien