Najvyššie hory Šumavy: 14 vrcholov a najvyšší vrch

Šumava je zvláštne pohorie. Nemá ostré štíty ani ľadovcové sedlá, zato má chrbty, ktoré sa ťahajú do nedohľadna, rašeliniská, ľadovcové jazerá a lesy, kde môžeš ísť hodinu a nestretneš živú dušu. A má prekvapivo vysoké vrcholy. Keď sa povie najvyššie hory Šumavy, väčšine ľudí napadne Plechý alebo Boubín — lenže ten úplne najvyšší kopec leží za hranicou, v Bavorsku, a volá sa Veľký Javor (1456 m). To je prvá vec, ktorú si treba pri Šumave vyjasniť.

Pripravili sme preto zoznam štrnástich najvyšších šumavských vrcholov — s presnými výškami, s informáciou, na ktorej strane hranice ležia, a hlavne s tým, čo zaujíma najviac: kam sa dá reálne dôjsť a odkiaľ je rozhľad. Niektoré z tých hôr totiž stoja v jadrovej zóne národného parku a hore sa jednoducho nesmie. Pre Slovákov je Šumava navyše prekvapivo blízko: z Bratislavy je to na Lipno 322 km, teda necelé štyri hodiny, na Modravu 355 km a do Železnej Rudy 464 km.

Šumava — česká vs. bavorská strana

Toto je kľúč k celému zoznamu. „Šumava” je české meno pre pohorie, ktorému Nemci hovoria Bayerischer Wald (Bavorský les) a ktoré z juhu uzatvára kúsok Rakúska. Chrbát sa ťahá vyše 100 kilometrov pozdĺž hranice a najvyššie vrcholy zhodou okolností ležia na bavorskej strane — Veľký Javor aj Veľký Roklan sú nemecké hory.

Pre plánovanie výletu to znamená dve veci. Po prvé: najvyšší kopec, na ktorý sa dá zo Šumavy vystúpiť, je za hranicou — ale hranica je dnes formalita, prejdeš ju pešo alebo prejdeš autom bez jedinej zastávky. Po druhé: na bavorskej aj rakúskej strane fungujú lanovky (Veľký Javor, Smrčina/Hochficht), takže hore sa dostaneš aj s deťmi alebo bez chuti drieť. Plechý je potom hrdo najvyššou horou českej Šumavy a stojí presne na česko-rakúskej hranici.

14 najvyšších hôr Šumavy

Zoradili sme ich čisto podľa nadmorskej výšky, od najvyššej. Pri každej nájdeš výšku, stranu hranice a hlavne to najdôležitejšie — či sa tam dá vyjsť a čo odtiaľ uvidíš. Všetky výšky sme overili, nič sme si nevymýšľali.

1. Veľký Javor / Großer Arber — 1456 m (najvyššia hora Šumavy, Bavorsko)

Kráľ celého pohoria. Veľký Javor (nemecky Großer Arber) meria 1456 m a je najvyššou horou Šumavy aj celého Bavorského lesa — drží tiež najväčšiu prominenciu zo všetkých (vyše 1000 m), takže z diaľky dominuje krajine. Vrchol je holý, korunujú ho radarové kupoly a stojí tu kaplnka. Hore vedie kabínková lanovka z bavorskej strany (v lete 21 € spiatočne, deti 15 €), takže ho zvládnu aj rodiny s deťmi; pešiaci vyjdú napríklad od Veľkého Javorského jazera. Výhľad za dobrého počasia siaha až na Alpy.

2. Veľký Roklan / Großer Rachel — 1453 m (Bavorsko)

Druhý najvyšší vrchol Šumavy, len o tri metre nižší. Veľký Roklan (Großer Rachel, 1453 m) leží na nemeckej strane juhozápadne od Modravy. Vrchol je skalnaté plató s desaťmetrovým krížom a otvára sa z neho rozhľad na Veľký Javor, Ostrý, Luzný aj modravské pláne. Pod vrcholom sa ukrýva ľadovcové Roklanské jazero (Rachelsee) — krásny cieľ sám osebe. Túra je dlhšia, počítaj s celým dňom.

3. Plechý — 1378 m (najvyššia česká hora Šumavy)

Konečne domáci rekordér. Plechý (1378 m) je najvyššia hora českej Šumavy a stojí priamo na hranici s Rakúskom — preto sa mu niekedy hovorí aj najvyšší vrchol rakúskej Šumavy. Pod ním leží tmavé ľadovcové Plešné jazero a nad ním Stifterov pamätník. Klasická a naozaj krásna túra vedie cez Trojstoličník a Trojmedzie. Žiadna lanovka — sem sa musí po svojich, ale stojí to za to. Z Lipna, kde sa Slováci ubytujú najčastejšie, je to na nástup najbližšie.

4. Blatný vrch / Plattenhausenriegel — 1376 m (hranica ČR/Bavorsko, neprístupný)

Blatný vrch (nemecky Plattenhausenriegel) je hraničný dvojvrch a výškovo patrí k absolútnej špičke Šumavy: vyšší južný vrchol meria 1376 m a leží v Bavorsku, nižší severný vrchol (1368 m) na českej strane. V prepočte na hlavné vrcholy je to šiesta najvyššia hora pohoria. Háčik je v tom, že celý stojí v najprísnejšie chránenej jadrovej zóne oboch národných parkov. Značené turistické cesty sem nevedú a na vrchol sa bežne nesmie: prístup je možný len po nemeckom hraničnom chodníku, a to sezónne zhruba od 15. júla do 15. novembra. Na severnom svahu sa rozkladá Blatenská slať, najvyššie položené šumavské rašelinisko.

5. Luzný / Lusen — 1373 m (Bavorsko, pri hranici)

Luzný (Lusen, 1373 m) je neprehliadnuteľný vďaka obrovskému kamennému moru, ktoré pokrýva celý jeho vrchol — akoby niekto na kopec vysypal hromadu balvanov. Leží v Národnom parku Bavorský les, vrchol je asi 300 metrov na nemeckej strane, ale hranica beží tesne pod ním. Vyjsť sa sem dá z českej aj bavorskej strany; výstup cez balvany na samý vrchol je malé dobrodružstvo.

6. Veľká Mokrůvka — 1370 m (Česko, neprístupná)

Tu príde sklamanie. Veľká Mokrůvka (1370 m) je najvyšší bod Plzenského kraja a deviata najvyššia hora Šumavy — ale leží uprostred prísne chránenej I. zóny národného parku, nevedie k nej žiadna značená trasa a na vrchol sa nesmie. Spomíname ju kvôli úplnosti zoznamu: výškovo patrí medzi špičku, turisticky je však mimo hry. Rešpektuj to — je to jadro divočiny.

7. Boubín — 1362 m (Česko, rozhľadňa)

Šumavská legenda. Boubín (1362 m) preslávil prastarý Boubínsky prales pri jeho úpätí a na vrchole má drevenú rozhľadňu (postavenú v roku 2004), odkiaľ je kruhový rozhľad po celej Šumave. Patrí k najobľúbenejším výletným cieľom — vyjdeš sem pohodlne napríklad z Kubovej Huti, najvyššie položenej železničnej stanice v Česku. Skvelá voľba na rodinný výlet s odmenou hore.

8. Jezerní hora — 1343 m (Česko, neprístupný vrchol)

Jezerní hora (1343 m) je najvyšší bod Železnorudskej hornatiny, teda severozápadnej časti Šumavy, a stojí len pár kilometrov severozápadne od Železnej Rudy. Čnie priamo nad dvoma najslávnejšími šumavskými ľadovcovými jazerami: pod jej svahmi leží Čierne jazero aj Čertovo jazero. Práve pre tú výnimočnú prírodu je samotný vrchol v národnej prírodnej rezervácii a turisticky neprístupný, značka naň nevedie. Krásu hory si však užiješ aj zdola: k obom jazerám sa pohodlne dôjde po značených cestách zo Železnej Rudy.

9. Smrčina / Hochficht — 1338 m (Rakúsko, plató zasahuje do Česka)

Smrčina (nemecky/rakúsky Hochficht, 1338 m) sedí na česko-rakúskej hranici nad Lipnom. Samotný vrchol leží v Rakúsku, ale severný okraj vrcholovej plošiny (okolo 1332 m) zasahuje na české územie. Na rakúskej strane je rozľahlý lyžiarsky areál Hochficht s lanovkami, takže v zime aj v lete sa hore odvezieš sedačkou. V lete odtiaľ pozeráš na lipenskú priehradu aj na chrbty Šumavy. Pre Slovákov je to najdostupnejší kút Šumavy vôbec — z Bratislavy 322 km.

10. Poledník — 1315 m (Česko, rozhľadňa)

Poledník (1315 m) má príbeh studenej vojny: stávala tu vojenská odpočúvacia veža strážiaca železnú oponu. Po jej otvorení areál z väčšej časti zmizol, zvyšnú vežu však zrekonštruovali na rozhľadňu — a je to jeden z najkrajších rozhľadov na strednej Šumave, priamo nad modravskými pláňami. Otvorené býva zhruba od mája do októbra. Cesta sem je dlhšia pešia túra hlbokými lesmi.

11. Trojstoličník / Dreisessel — 1302 m (Bavorsko, pri Trojmedzí)

Trojstoličník (Dreisesselberg, 1302 m) je preslávený bizarnými žulovými skaliskami na vrchole — patrí medzi „100 najkrajších geotopov Bavorska”. Meno odkazuje na neďaleké Trojmedzie, kde sa kedysi stýkali hranice Čiech, Bavorska a Rakúska. Vrchol leží na bavorskej strane, ale dá sa sem ľahko dôjsť z českej strany od Stožca a často sa spája s výstupom na Plechý.

12. Ostrý / Osser — 1293 m (hranica ČR/Nemecko)

Ostrý (Osser, 1293 m) je nápadný dvojvrchol priamo na česko-nemeckej hranici v oblasti Železnej Rudy — vyšší Veľký Ostrý (1293 m) a Malý Ostrý (1266 m), ktorým sa ľudovo hovorí „Prsia Matky Božej”. Na rozdiel od väčšiny zaoblených šumavských kopcov má naozaj špicatú, „ostrú” siluetu — odtiaľ meno. V sedle medzi oboma vrcholmi stojí kaplnka, na nemeckej strane pod vrcholom horská chata a z vrcholu je vďaka exponovanej polohe pekný rozhľad na obe strany hranice. Záchytný bod: najčastejšie sa vychádza zo Železnej Rudy, prípadne od Špičáku cez hraničný hrebeň.

13. Pancíř — 1214 m (Česko, lanovka + rozhľadňa)

Pancíř (1214 m) nad Železnou Rudou bol v podstate kolískou šumavskej turistiky — stála tu úplne prvá šumavská rozhľadňa. Dnes je na vrchole horská chata s vyhliadkovou vežou a hlavne sem vedie sedačková lanovka zo Špičáku (cez medzistanicu Hofmanky). Skvelý cieľ, keď chceš rozhľad bez veľkej námahy — alebo si prejsť hrebeňovku Špičák–Pancíř.

14. Špičák — 1202 m (Česko, lanovka + rozhľadňa)

Špičák (1202 m) pri rovnomennom sedle je obľúbený celoročne — v zime lyžiarsky areál, v lete výletný cieľ. Na vrchol vedie moderná štvorsedačková lanovka a v roku 2014 sem pribudla rozhľadňa. Odtiaľ potom vedie spomínaná lanovka ďalej na Pancíř. Pohodlnejší vrchol na Šumave ťažko nájdeš — ideálny štart, keď si s deťmi alebo máš málo času.

Najvyššia česká hora Šumavy: Plechý a Boubín

Keď sa niekto pýta na najvyššiu horu Šumavy, väčšinou myslí tú najvyššiu na českej strane — a to je jednoznačne Plechý (1378 m). Stojí na hranici s Rakúskom, pod ním leží tmavé Plešné jazero a výstup cez Trojmedzie patrí k najkrajším šumavským túram vôbec. Hore sa ide po svojich, lanovka tu žiadna nie je — počítaj s celodenným výletom a pevnými topánkami.

Hneď za ním je v ľudovej obľube Boubín (1362 m). Nie je síce druhý najvyšší (výškovo ho predbiehajú neprístupné Blatný vrch a Veľká Mokrůvka), ale je to najvyšší český vrchol s rozhľadňou a ľahkým prístupom — a k tomu má pod sebou slávny prales. Keď chceš jeden „typicky šumavský” kopec so zaručenou odmenou hore, je to Boubín. Plechý je pre náročnejších, Boubín pre každého. Ak porovnávaš so slovenskými pomermi: oba sú výškovo niekde medzi Poľanou a Vtáčnikom, len s podstatne dlhšími prístupmi lesom.

Ktoré vrcholy majú rozhľadňu alebo sa dajú dôjsť

Keď plánuješ výlet, najviac ťa asi zaujíma toto: kam sa reálne dostanem a odkiaľ niečo uvidím. Rozdelili sme vrcholy podľa toho, ako ľahko na ne vyšplháš.

S rozhľadňou (odmena hore zaručená)

• Boubín (1362 m) — drevená rozhľadňa, kruhový rozhľad, ľahký prístup z Kubovej Huti.
• Poledník (1315 m) — bývalá vojenská veža, dnes rozhľadňa nad modravskými pláňami (cca máj–október).
• Pancíř (1214 m) — veža pri horskej chate, navyše lanovka.
• Špičák (1202 m) — rozhľadňa z roku 2014 priamo pri hornej stanici lanovky.

Lanovkou hore (aj s deťmi, bez driny)

• Veľký Javor — kabínková lanovka na najvyššiu horu Šumavy, v lete 21 € spiatočne (deti 4–16 rokov 15 €).
• Špičák a Pancíř — sedačky zo Špičáku, dajú sa prepojiť.
• Smrčina / Hochficht — rakúsky areál s lanovkami, z Bratislavy najbližší kút Šumavy.

Len pešo (pre turistov)

• Plechý — cez Trojmedzie, celodenná túra, ale najkrajšia.
• Veľký Roklan, Luzný, Trojstoličník — krásne, ale dlhšie výstupy (Roklan s odbočkou k jazeru).
• Ostrý — dvojvrchol na hranici pri Železnej Rude.

Neprístupné (sem sa nesmie)

• Blatný vrch (1376 m) — jadrová zóna NP, značka nevedie, len sezónne po nemeckom hraničnom chodníku (15. 7. – 15. 11.).
• Veľká Mokrůvka (1370 m) — I. zóna národného parku, žiadna značka, vstup zakázaný.
• Jezerní hora (1343 m) — národná prírodná rezervácia nad Čiernym a Čertovým jazerom, vrchol bez značenej cesty.

Kam ďalej

• Kam na Šumave (2026) — konkrétne výlety, jazerá a tipy, čo na Šumave podniknúť.
• Najvyššie hory Česka (2026) — prehľad najvyšších vrcholov celého Česka vrátane Snežky.
• Ak plánuješ dlhšiu dovolenku, Šumava sa dá skvele spojiť s Českým Krumlovom a Lipnom — od Smrčiny je to na oboje kúsok.

A ak chceš na Šumave okrem výhľadov aj zážitok navyše — napríklad komentovanú výpravu za rysom alebo prehliadku pralesa — pozrieť sa dá po ponuke na výletoch a zážitkoch cez GetYourGuide →

Časté otázky